Plavilo sa plavidlo po pieskovej púšti
V strede vyschnutého koreňa
Srdca
S hlavou sklonenou predstieral
Útlmové smútky kvíliace po osude

Snehobiele očné bielka vypadavajúce
Ako letná zmrzlina z detských úst
Beznádej
Opantala ópiom omráčené okrúhle oči
Vliekol sa davom i snom za bohom

Matematik ďalekohladom zlatým zbieral
Po nebi hviezdy milionárov
Smiešnych
Srdcokop, nehyrezbár, milovník
Láskin poskok, vlk morský smial sa smrti

Mŕtvym bude teraz a možno ešte desaťročia
Živým kým nezmoknú všetky zrnká piesku zeme
Svetobežník
Kráčať v slanom poblúznení sirénami
Stretnutými v románových cestách dobrodružných

Ovplývajúc múdrosťami bohov
Silou hrdinskou
Srdcom ľudským
Láskou oddanou a vernou
Ostal do smrti
Vlnám milencom

 Blog
Komentuj
 fotka
lawey  9. 2. 2010 21:54
vuáá ! normálne nemám čo povedať!!!! strašne sa mi to páči
 fotka
otvoreneokno  9. 2. 2010 21:59
ďakuje saaaaaaaaaaaaaaaaaa aj ségra nevie čo má povedať Ale tak ona, chuďátko, stále jej čítam moje veci, už fakt nevie, čo ma vravieť je proste očarená na doživotie!
 fotka
lawey  9. 2. 2010 22:04
toľko skromnosti Terka ale nemas byt preco skormna
 fotka
otvoreneokno  9. 2. 2010 22:08
heeeej! ja som len opakovala JEJ slová, samozrejme!
Napíš svoj komentár