voľná ako vták
s deficitom dotyku
-či nymfomániou, vrav tomu ako chceš-
môžem akurát tak skákať
po modrom kartóne miesto neba
s dierami po mojich kyslých slzách
doslova
vyplakané hviezdy
a s popálenými dlaňami ískať
eskimácke uši
plné prázdnych slov
keby si ma bol radšej len preťahoval
a naťahoval ako mnohí
tak len mávnem rukou
spálim pár zjetých príhod
či trávových farbičiek rozliatych na papier
tvojej etapy vo mne
no ty si bol taký hlúpy
prirovnal si moje oči k pirátskemu rumu
z ktorého sa tak rád opíjaš
ešteže som ťa nezoznámila
s mojou múzou, drahou Agapé
zlomil by si srdce aj jej
potom by som vyhlásila vojnu!
stiahla by som bielu
plachtu našej prvej noci
a prikryla ňou všetky mestské mieri
a hipisákov pokojne nech aj
rozdrapí na franforce
rozprší sa hemoglobín
cítiš?
to mojej múze prasklo srdce
pokojne aj naďalej
slop
vývar svojej duše
skrývaj sa za masku umelca
ktorého ja
-jednoduchá až po korienky vlasov-
nikdy nepochopím
stále obmedzujem
(a sem tam pohladím pohľadom)
stíchol si do mňa
a chodíš s tým za bohom noc čo noc
a ah taj nevieš ako mi to máš povedať
a kým sa tváriš
že sa ťa ne(do)týkam
medzi našimi brehmi vyschlo slnko
...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár