Áno na Plastelínu s veľkým "P"! Pôvabné ženské vnady Ti vždy pripomínali hebký farebný povrch plastelíny, pod Tvojimi rukami som sa formovala, duša krásnela. Bolo to bláznivé, úplne šialené, chaos. Celý svet skákal ako na koncerte Doors, mykal mnou, udieral ma, šúpal ma ako cibuľu, vylupol prehnité jadro a ponúkol nové. Začínam od nuly.
A ČI SOM NULA?
Som Plastelína. A preto môže byť všetko ešte šialenejšie. Až nereálne. Aspoň nie tu. A nie teraz. A už vôbec nie pre Teba.
Lebo si v tom víre pokrytectva zabudneš zasvietiť svetlo nad hlavou a výhovorka, že Ti žiarovku rozbil húf žúrujúcich havranov a vrán, Ti svet neuverí, pomýliš si ma s jointom, v zmätku a nedostatku, dnes je všetkého málo, málo, málo, sme materiálnymi megalomanmi a slepými pokrytcami, v tomto neporiadku si si ma pomýlil s jointom. Zapálil si mi palce na nohách. Silno si šlukol a plameň rozhorel ostatné prsty a kúštek chodidiel.
Lenže ja som Plastelína.
Udusila som Ťa Tvojim vlastným omylom. Zničila, ublížila som Ti Tvojou vlastnou chybou. Mrzí ma to.
Sedím vo väzení. Vo väzení vlastných pocitov. Zbiehajú sa mračná. Rozprší sa. Cítim, že plačem. Myslím, teda som. Cítim, teda žijem. A po lícach mi stekajú horúce slané slzy.
Som Plastelína s veľkým "P", pretože cítim.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár