Očami som sledovala rozbitú žiarovku, ktorá mala osvetlovať balkón, avšak jediné svetlo, ktoré blikalo v skorej letnej noci, bola pouličná lampa. V izbe bolo počuť len pravidelný dych spiacich ľudí, ktorý sa povalovali kde sa len dalo. Vlastne, bolo počuť ešte jeden zvuk, ktorý som však z neznámych dôvodov nevnímala. Sukňu som mala stiahnutú na kolenách a tričko vyhrnuté k brade. Ramienka z podprsenky ledabolo padnuté dolu na pleciach, pravý košík bol pokrčený a vykúkala spod neho stuhnutá bradavka, nie preto, že by som bola vzrušená, ale pre zimu, ktorá sa mi zmocňovala tela.
Nohy som mala rozkročené a nohavičky stiahnuté so sukňou. Nado mnou sa skláňal chlapec. Doteraz mi to všetko bolo ľahostajné a bolo mi jedno, čo so mnou robí. Myšlienky mi lietali kade- tade a vôbec som si neuvedomovala, čo sa deje. Moja apatia bola spôsobená vodkou, ktorú som celý večer do seba liala, ale možno to bolo len tým, že som nemala chuť. Nemala som chuť žiť, bolo mi zle z môjho správania, bolo mi zle z toho, akou som sa stala. Troskou.
Použil prsty. To ma prebudilo. Najprv len jeden. Bruškom prsta mi prešiel po líci. Hrozne som sa vyľakala. Akoby na mňa niekto vylial kýbel ľadovej vody. Vyplašene som sa mu pozrela do modrých očí, ktoré sa nado mnou týčili. Jedine tie som videla, pretože všetko ostatné splývalo s tmavou nocou, ktorá opklopovala všetko naokolo. V prvom okamihu som mu chcela jednu vylepiť, odsotiť ho a buď naňho začať hrozne vrieskať alebo ho jednoducho prehodiť cez zábradlie a potom si oprášiť ruky. No spravil to znovu. Od ľavého spánku, cez očné viečko, po líci, k ústam. Prešiel mi po nich nežne. Jemne pokračoval k brade, potom po krku. Zašteklilo to. Chcelo sa mi smiať. Usmiala som sa. Bola som opitá, ledva som vedela ako sa ten chlapec volá. Nechala som ho, nech pokračuje. Nebola som zvyknutá na takéto správanie. Na takéto postupy. Taktiky. Triky. Predohry.
Vraví sa, že po každej akcii príde reakcia. No ja som sa vyhýbala akejkoľvek iniciatíve. Ležala som tam ako doteraz. Chcel ma pobozkať. Uhla som hlavou a zapálila som si ďaľšiu. Hocičo, ale bozky nie. Bozk, aspoň pre mňa znamená citovú väzbu. A keď som opitá, naozaj nemôžem mať k niečomu nejaký vzťah a nič ma neviaže. Nič ma nedrží. Nedal sa odradiť a začal mi perami hladkať telo. Cítila som sa zvláštne. Cítila som sa v živote všelijak, ale takto ešte nie. Človek vo mne sa odjakživa cítil nepríjemne sám. Nech bol pri mne hocikto, vždy som sa cítila sama. Zakoplexovaná. Vysmiata. Odstrčená. Nemilovaná.
Začal sa so mnou milovať. Netuším, prečo sa to tak volá, keď ja som sex nikdy necítila ako niečo, čo by som mohla nazvať milovaním. Ležala som pokojne, bez jediného mimovoľného šklbnutia svalmi. Takmer som nevytušila zrýchlenie dychu. Vo vnútri telo vrelo. Vo vnútri mňa. Trvalo to dlho a ja som bola zvedavá, ako to skončí. Chytil ma za ruku. Vtedy to prišlo. Nie vyvrcholenie. Nie orgazmus. Ani som nevytriezvela. Prišiel cit. Prišlo milovanie. Prišla väzba. Prišlo to, čo som nikdy nezažila. Prišlo to, po čom som ani nikdy netúžila, pretože som na to nikdy neverila. Ten dotyk si zapamätám navždy.
Zobudila som sa v tej istej polohe, v akej som zaspala. Bola som prikrytá dekou. Žiarovka bola stále rozbitá. Pouličná lampa už nesvietila. Väčšina ľudí bola preč. On ostal s tými, ktorí boli odhodlaní upratať po divokej žúrke. Nechala som ich upratovať. Fajčila som schúlená do klbka a z očí mi tiekli slzy. Opäť sa to všetko dialo bez emócií.
Všetko som si pamätala. On nič.
To však nemení situáciu: prvýkrát som sa zamilovala.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
....
užité