Tma. Roztrasené ruky. Chuť. Pepermint a nikotín. Neviditeľné, plané, nehorúce slzy. Nevypovedané slová. Pocity, za ktoré sa hanbím. S nepríjemným poznaním. S kradmým trasením ľahostajnosti. S tlením pahreby spomienok, do ktorých sa utiekam za láskou. Neviem ľúbiť. Nanovo. Neviem začať od nuly. Neviem dať šancu zmyslu.
Bola som tam vždy. Všetko som počula. Zúfalé výkriky a zadúšanie horúcimi slzami, keď do nej násilne vrážal svoj vzrušený penis. Keď do nej hodil vedro špinavej vody s opitými slovami.
Bola som tam, keď jej umieral do telefónu. Počula som bezradné uslzené nadvihovanie hrude. Bola som tam, aj vtedy, keď sa smiala. Spontánne.
Počula som jeho prvé milujem ťa. Videla som ich prvý bozk, ich prvé vzrušené vzdychy, ktoré sa v podobe hustej pary vznášali čoraz vyššie. Bolo vtedy chladno. Cítila som jej mokré nohavičky, jeho stoporený úd. Počúvala som stony. Vdychovala vôňu trávy. Cítila som trpkú chuť lacného vína na jeho jazyku.
Vnímala som neistú nádej, naivné túžby, ktoré vírili jej myšlienkami. Chutnala som slané líca, ktoré ostali po škriepke. Cítila som teplo tiel, keď sa objímali. Keď ostali zadychčaní prilepení k sebe, po dychtivom a nedočkavom odhalovaní nahých tiel do absolútnej nahoty, kedy ostali prítomné len ich mladé a zranené duše a vôňa tabaku. Bola som pri každom ich zmierovaní, pri každej hádke, bozku na rozlúčku, pri každom váhaní či zlyhaní. Videla som každú jeho žilku v zeleno- modro- sivej dúhovke.
Našla som rozbitú čiernu skrinku po páde lietadla tohto vzťahu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár