že múzu podvádzam
otvorím len jednu fľašu piva
a poviem prepáč
do psychadelického ticha
ktoré čaká v zástupe ostatných tích
niekde pred otvoreným oknom
do krajiny mojich zázrakov
a ktorými si obyčajne každú nedeľu
poobede
zahrá partičku šachov
a na odchode vždy povie
zbohom
pretože zázraky netrvajú večne
zaujímalo by ma:
na čo myslí moja múza
keď sladko spím vedľa cudzieho zázraku
s ktorým si ešte nezahrala šachy
ťahavými tónmi vinie klavírnu melódiu
pomedzi pramienky mojich vlasov
a mlčky žiarli a krúti hlavou
pretože dobre vie
že obe nikdy nebudeme šťastné.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár