S tebou tvorím

sedeli sme v sieti
tkalo ju Slnko a neha
po lícach mi vyskočili pehy
a ty si nimi obsiaty celý chrbát mal
v slabote súmračného ticha
sme splývali s vyhriatymi kútom
medzi ruskými brezami a
ľudia o nás netušili

dopad mohutnej mlčanlivosti
a hĺbka porozumenia
nám zanechávali drobučké stopy
na úsmeve, ktorý sme len ránom
pozbierali z drevenej kuchynskej dlážky
a zbytočné čriepky včerajšieho nečasu
sme zasiali k ostatným
úlomkom zaváhania.

napriek teplému závanu
pokory
sme tisli k sebe telá oslabnuté
silnou sympatiou a
obchytkané duše a
egá sa lenivo vystavovali
na obdiv zapadajúcemu umieračiku leta
-zubatému babskému slnku-
ako škovránky uprostred
rozvidnenia

zadriemali sme v očiach
trávy a hlávky sedmokrások
vädli od dojatia
sentimentáne vonia vzduch
i všetko, čoho sa dnes dotkli
naše brušká prstov zaľúbených
a chĺpky na lícach sa stavali naprieč celému svetu

pod privretými viečkami
sa mi zdá sen
vidím malé chlapča so zlatými
vláskami, ktoré som ískala v už prepotenej dlani
hmatateľne cítim svoju
materinskú lásku a so
zasneným pohľadom
hmkám melódiu tohto leta
chlapec brnká prstom do konárov
stromov
cink cink
žmúri do oranžového pomaranča

počujem TVOJE ľahké kroky
bosonoho šuštia po steblách
trávy tvoje nohy
podídeš ku mne
bozkávaš ma na líce
voniaš po marhuliach a tvoje
pery sú jemné ako krídla
babôčok admirál
ktoré dieťa naše do sietí chytá
a po následnom obdive
obrovskými zvedavými očiskami
späť medzi vzdušné víly púšťa

bozkávaš ma na pery istejšie
a pevnejšie
fúkneš mi do ucha a špuntovi
s hlávkou v mojom lone
postrapatíš vlasy

v umierajúcom zálive dňa mi
padá jablkový kvet do vlasov
ja otváram oči
a s dúhou na perách sa ponáram
do tvojho mäkkého objatia
ktoré ma upokojuje a kolíše na
vlnkách našich spoločných dotykov

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu