Súhrn relativity III.
O zaľúbenom okne

francúzska lastovička
ti spieva šansón
na okne
okno žmurká
a uisťuje sa
zaľúbeným pohľadom do neba
či prší
či svieti dúha
či je tma
okno miluje ďaleký svet
verne a úprimne

nevedela by som
znieť v tvojom uchu
ako zvonček na dverách
keď nečakáš mňa
neochvejne rozvíjam
červené klbko vrátených
citov
už to nie je sveter
už ma nezahreje

tak lastovička zdochla od žiaľu
okno zastreli
bilbordom na rozum v prášku
(zase čistý ojeb)
a nebu sa prestalo chcieť
svietiť.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár