končí shcúlený tieň nádeje
v mojom srdci.
na okenici svojej duše
krehnem trasúc sa chladom tvojho ega
dárlin´
pod dôsledkom nedostatočnej kompletnosti
keď dávam to čo nemám
tým veriacim v realitu
a dokončenia a bodky
mne ostáva len pachuť kávy
joit trávy či z teba, dárlin´
si ópiový zázrak zrodený slnkom
a vlažnym tieňom betónovej džungle
isteže, som primálo vznešená
-na čarovnej flaute neviem hrať-
stále hľadám pravdu
ktorej iní vravia nekonečno
ty si snáď našiel svoju
a preto držíš v rukách šťastie
inej hmoty ako ja
v pralese zafírových dotykov a možno bozkov,
ľahko sa v tom stráca
ani hlavu už nemám
nepekne sa vynímala v tom vašom rade
zástupe hluchých a nevidiacich
inakosť duší pestrofarebných
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
"stále hľadám pravdu
ktorej iní vravia nekonečno
ty si snáď našiel svoju
a preto držíš v rukách šťastie
inej hmoty ako ja"
...