ale prečo? prečo?
ešte ráno mám makové zrniečka
medzi zubami
z teba z tvojej pokožky a vlasov
zaspávam aj tak roztečená pod tvojimi oknami
v pichľavej ostrej nekonečnej tráve
a spoločenej spomienky, myš- lienky
a kúsku vydobitého slnka
nad nahými telami
splývajúcich v jeden pocit
spolu s posteľou a prítomnosťou
schválne:
tebe nelietajú intencie
v chaose?
či ty to tak rád, ľúby?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár