V poslednej dobe sa viac čudujem veciam, ktoré som neurobila ako tie, ktoré áno. Mysleli by ste si, že sa haním, ale ba práve naopak. Veci, činy, slová, pocity, stavy ktoré som nemala/neurobila/nepocítila považujem za úspech, že sa nestali. Kedysi, nie tak dávno, som bola celkom na dne. Ešte za mlada, v dobe, kedy som ešte ani nevedela ako som prišla na svet, stratila som svoju najväčšiu lásku svojho života. Prišla som o lásku, hrdosť, cnosť, radosť, takmer aj o svoj život. Prišla som sama pred sebou o svoju hodnotu ľudskej bytosti. A tak som sa aj správala voči sebe, či voči iným. Zožierala ma nenávisť voči svetu, že mi vzal to jediné, čo malo pre mňa hodnotu. Nebudem menovať, akými všetkými situáciami som si prešla, aké zákutia života navštívila. Poviem vám len jedno, reagovala som na všetko až príliš prehnane. Nenávisť, šikana, smrť a sex. Potom to trochu rokmi utichalo. 

Avšak tento posledný rok ma naučil toľko, čo hádam celý život doposiaľ nie. To je asi jediný dôvod, prečo neľutujem svojich rozhodnutí. Veľa ľudí by povedalo, že som totálne naivný idiot. Ale ja sa ako šialenec necítim. Naozaj nie. Za posledný rok som prišla o svoje úspory, zadlžila sa, ponížila sa, hladovala, bojovala s existenčnými problémami, sama so sebou, nakoniec prišla aj o strechu nad hlavou. Len aby som prišla znovu, zlomená, na úplny začiatok... Ano, občas som kradla aby som prežila.  A počas toho všetkého som bojovala s tým, aby som sa napriek všetkému stále usmievala. Aby na to nikto neprišiel. Koľko som toho ale vyplakala doma do perín už nikto nevie. 

Problémy prichádzajú samozrejme dalej, aby sa nepovedalo. Ale zarazilo ma, s akou ľahkosťou to dnes už zvládam. Akoby šlo o bežné veci. Už sa nezastavujem pri otázkach, prečo to postretlo práve mňa. Nezastavujú ma depresie, nemám chuť sa zabiť. Ani len sa nad tým nepozastavím. A idem si tvrdo za svojím, hoci tým niekoho nemilo prekvapím. 

Musím povedať, že za všetko čo sa mi v živote udialo som nesmierne vdačná. Vykresala som sa v silného, pokojného, mierneho a láskyplného človeka s mierou rozvahy. A hlavne s dôverou v chod života. A silou kráčať vpred.

 




Samozrejme som nadalej lenivé, žiarlivé, strachopud. Ale o tom potom....

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár