Ako som sa do toho dostal? Ešte včera som si užíval svoj dôchodok, bolo mi dobre. Hral som na trúbke, počúval som svoju melódiu a sledoval som svojho milovaného psíka Lulu. (myšlienky X modela)
Poviem vám môj príbeh…
(X model sa púšťa do rozprávania...)
Píše sa rok 2256
VOJNA !
Zem ovládla skupina ľudí zvaných ako „organizácia“, táto skupina ovládala prevažnú časť najdôležitejších priemyselných a technologických odvetví, tiež sa im podarilo získať zdroje pitnej vody a tým pádom ovládali celý svet. Tejto skupine odporovala skupina ľudí, ktorá si si hovorila „Rezistance“. Rezistance mala svojho ústredného vodcu, na prvý pohľad nezastavitelného vodcu, človeka ktorý ovládal bojové umenia starého sveta, vyzbrojeného len svojim mečom KATANA. Skupina „Organizácia“ v počiatkoch, trpela ťažkými ľudskými stratami, a tak ako čas pokračoval vyvinula bojových androidov známych ako X modeli. X modeli sa podobali ľudom, boli to nepríjemné a krvilačné stroje, ktoré chodili v dlhých kožených kabátoch a boli vyzbrojený dvoma krátkymi pištoľami.
Ich úlohou bolo zneškodniť kľúčové postavy „Rezistance“. Počas výrobného procesu bol vložený jeden experimentálny emociálny čip do jedného X modelu (áno dobre hádate, som to ja, ktorý sa stal tým experimentálnym jedincom so špeciálnym čipom). Za moju kariéru sme urobili veľa záťahov, a urobili sme hrozne veľa „zlých“ vecí. Naša misia vždy začínala informáciou o lokalizácií cieľa, nasadli sme do aut a vyrazili na miesto, kde sme sa pustili do boja a proste sme zabíjali, tých ľudí. Pre mojich spolubojovníkov to bola len úloha, nič pri tom necítili, boli proste len stroje, ktoré dostali úlohu a vykonali ju. Ja som bol ale iný mal som emócie, ktoré mi často v boji pomáhali, cítiť. Na základe toho som sa vypracoval na najlepšieho X modela.
Počas jednej z mnohých akcií za tie roky, sme sa dostali počas boja pod tlak ostali posledných 5 modelom, vrátane mňa. Mojich posledných spolubojovníkov zničila skupinka ozbrojencov z „Rezistance“. Vtedy som sa nahneval a začal som proste len strieľať, v kuse som sa pohyboval a ničil všetko čo sa hýbalo. Nakoniec sa mi ich podarilo dostať. Medzi telami som zrazu našiel niečo, čo zahrialo moje plechové srdce. Našiel som psíka Lulu. A tak som sa dostal do dôchodku. X modeli nahradil iný typ ničiacich robotov, ktoré nazývali BUG models, údajne boli dokonalejší… Mne to bolo ale jedno ako posledný X model som išiel na dôchodok, mal som svoju hudbu a mal som svojho psíka Lulu, ktorého som mal nadovšetko rád.
Po 2 rokoch po tom čo som si začal užívať dôchodok…
Hral som na trúbke a Lulu ma sledoval, zrazu ale Lulu zmizol, niekto ho teleportoval, ja som nevedel čo mám robiť… Zrazu mi zazvonil telefón, na druhej strane bol vedec, ktorý ma pomáhal vytvoriť, informoval vodcov „Organizácie“ o mojich schopnostiach a tý sa rozhodli, že ma znova povolajú do boja. Dali mi jednu úlohu zničiť vodcu odporu, ak sa mi to podarí vrátia mi nazad mojeho Lulu. Ja som nechcel s tým nič mať, mal som dôchodok, pokoj, ale oni majú mojeho Lulu, nemal som na výber a musel ísť do toho…
Vodca odporu, ten človek mal skutočný talent, údajne nemal nikoho po ruke vždy chodil do boja ako samotár, nemal žiadnu rodinu, nikoho, na kom by mu záležalo, robil to všetko pre to aby ho nemohol nik podviesť. Celú „Rezistance“ organizoval na diaľku pomocou komunikácie na diaľku. Bol to veľký majster bojových umení, stopoval som ho dlho, nebolo to až tak náročné, často za sebou nechával, zničené BUG models, ktoré pre neho neznamenali nebezpečie. Nikdy som nevidel taký talent ako mal ten človek. Nie som si ani istý či mám voči nemu nejakú šancu…, ale musím to skúsiť, kôli Lulu, mojemu milovanému psíkovi…
A tak sme znovu na začiatku, som tu v aute a čakám kedy už konečne doprší, neznášam ten dážď, vždy keď prší som hrozne sentimentálny…Vodca „Rezistance“ je v tej budove. Keď doprší pôjdem tam a dostanem ho, kôli mojemu Lulu.
Klasická hudba dohrala a prestalo pršať…
X model vyšiel, začal sa zakrádať…, zbadal dvere. Vošiel cez dvere, pomaličky sa pohyboval poza staré škatule, všimol si že vnútro budovy je stará výrobná hala, kde výrabali X modeli, pomyslel si aká irónia… Posledný X model a práve tu to všetko začalo, tu som vznikol…Potočil hlavou a začal sa znova sústrediť. Ako sa zakrádal, zbadal malí ohník a tieň človeka, ktorého chcel zabiť, pomaličky vybral zbrane zo svojho koženého kabáta a pripravoval sa na streľbu. Zrazu zakopol a malí šróbik na zemi, čo vidalo zvuk…Okamžite sa rozbehol, lebo vedel, že ho bolo počuť, pri ohni už však nik nebol, Otočil hlavu a začal strieľať, Vodca „Rezistance“ okamžite začal utekať a neustále sa premiestňoval, X model mu bol neustále v pätach, ale akoby bol vždy o sekundu pomalší ako on. Vodca si vyzliekol svoje čierne kimono a navliekol ho na starý vrak robota kúsok od plynovej nádrže a naschvál vydal zvuk. X model prišiel a začal strieľať… Trafil plynovú nádrž a plyn unikol vytvoril hmlu, kde sa ťažko orientovalo. X model zrazu zbadal v tej hmle kimono, ani chvíľku neváhal a natiahol pažu zo svojím koltom a strelil, trafil „ho“ priamo do hlavy. Pomaličky prišiel k nemu, aby si overil, že zabil vodcu „Rezistance“. Ako hmla ustupovala okolo údajnej „mŕtvoly“ si zrazu X model všimol, že trafil len starého robota s navléknutým kimonom Vodcu, bolo už príliš neskoro Vodca ho zo zadu napichol priamo cez "srdce"… Ako X model padal k zemi ako kúsok neschopného plechu, povedal posledné slova: „postaraj sa o Lulu“.
Jeho červené kovové oči vyhasli…
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
whatsername8
14. 9.sept. 2010 19:39
smutná futurama
Napíš svoj komentár