Uzatváram sa do seba, otváram si srdiečko, robím veľa výstupov pred viacerými ľuďmi, som hrozne citlivá a potom mám chemický stav zamilovanosti.
Do hája! Hrešiť nemôžem, lebo som si dala záväzok, že tento týždeň nebudem hrešiť.
Tak veľmi chcem vedieť riešiť túto situáciu, tak veľmi chcem byť necitlivá. Urvite mi prosím tú časť srdca, v ktorej tkvie guláš týchto pocitov.
Chcem si svoje vypreparované srdce vystaviť na poličke.
A slzy postriekať lidocainom - aby ich nebolo cítiť.
Nechcem už tie hlúpe motýliky v bruchu, ktorých krídla mi mávajú pred očami a chce sa mi z toho zakaždým plakať, ale hlbší dôvod na to nemám.
Nechcem už tie sprosté motýle, práve vtedy keď sa dobre bavím a ony od radosti lietajú.
Nie som zamilovaná.
Som rozcitlivená.
Guláš utlmovaných citov po 21 rokov života sa práve zobudil a prekypel.
Chcem vedieť, ako naučiť city disciplíne.
Nechcem si uvedomovať fakt, že som sama.
Stačí mi už len to, že musím robiť každodenné exkurzie do svojho sveta a musím s ním pracovať a využívať ho pre určité účely.
Vraj mám všetkých v paží (to som sa dozvedela v piatok pri víne).
A to len preto, aby som zase niečo nepovedala také, čím by som ich mohla uraziť.
Nehcem im ublížiť.
Radšej som ticho.
Neviem to riešiť. Ako vyventilujem všetky utlmované city?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
purenarcissism
1. 4.apríla 2012 22:22
poznáme
Napíš svoj komentár