Zaznel zvuk klavíra. Čo je zvláštne... na lúke. Spomenul som si, ako som ťa pretiahol na stole vo vašej kuchyni. Z rádia išla maďarská stanica, kde hrávajú klasickú hudbu. Stôl vŕzgal a ja som sa ťa nevedel v ten letný deň nabažiť. A obaja sme inde. Vlastne si ťa ledva pamätám. V zrkadle som vtedy videl chlapca. Teraz tam stojí chlap. Je to ako s opičkami. S vekom odchádza to pekné. Pachorím sa s puškou v ruke pomedzi polia, lúky a húšťavu a hľadám domov. Domov je tak ďaleko...
Rómske deti sa hrávali na dvore. V dome nebolo nič zábavného. Nič pekného, až na zopár svätých obrázkov, ktoré sa rýchlo opozerali. Jofranka dostala do ruky pár leu, nech ide otcovi kúpiť pivo. Vykračovala si v starých premoknutých teniskách po zablatenej ceste a pohmkávala si. Po lúke chodil ten starý blázon s palicou... čo vyzeral vždy ako stratený. Bol chudý, až na kosť, strach pozrieť, keďže žil len z toho, čo mu ľudia tu i tam hodili pod zub. Zdalo sa, že nikoho nevidí... A tak blúdil po dni aj dnes... nahý, so stoporeným vtákom, držiac v ruke palicu, ktorú si niesol ako pušku. Je div, že prežil toľko rokov a vládal sa tade potulovať...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár