No ale... každopádne o tom nepíšem. Minimálne v tomto odseku nie. A ani v tom texte by som nepísal o tom, ale o niečom úplne inom, čo by som chcel v skutočnosti povedať. A to je toto:
Nech je vám hocijako blbo práve, kvôli hocičomu... Fakt hocičomu... myslím si, že po hocijakej strate a po hocijaké dlhé obdobie, život dáva a môže dávať zmysel. No a ten chlapík asi nemal veľmi radosť, že vybuchla atómovka a zrútila sa svetová ekonomika a čakali ich siahodlhé vojny a podobne ale- HEJ - DOSTAL SA Z TEJ ZASRANEJ TRUHLY (doslova- bol tam dni). A neidem teraz kecať o tom, ako si máte vážiť maličkosti. Maličkosti sú fajn, ale nemajú dlhú trvácnosť (majú to v popise práce). Čo by osm však rád povedal je, že by ste mali, nech je to celé hocijako zlé, nech ste hocijako hlúpy alebo múdry človek (oboje je frustrujúce), či ste šeredný (a je tam istá pravdepodobnosť, že niekto aj asi je) alebo pekný alebo či ste bohatý človek alebo chudobný... a blabla (chápete)... že nech je človek hocijaký a v hocijakej situácii a nech ho čaká päť minút života alebo 500 rokov - vždy sa v tom všetkom dá nájsť zmysel. A to je všetko, čo som chcel povedať. Nemalo to nikomu ani zdvihnúť náladu - to, že sa máš na hovno zmysluplne nezmení to na hovno asi, ale len informujem, že z mnohých aspektov, nech človek vedie hocijako úbohý a bolestivý život... má zmysel.
Ok. To je všetko. Mne osobne to celé pripadá fajn. Ani nie blog ale život a smrť a tak... a choroby a zdravie a sex a impotencia (nie netýka sa ma... zatiaľ). A fakt nemám bohvieakú radosť ale zasmiať sa na tom občas dá. Prinajmenšom aké je to ironické.
Držte sa.
paradigm
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár