Samozrejme najprv som musel nájsť okuliare, čo mi teda pôsobilo väčší problém, ako som si spočiatku namýšľal. Keď som poslepiačky a s boľavou hlavou nakoniec prehľadal celý balkón, napadlo mi, že moje drahé značkové dioptrie za 399 Sk mohli spadnúť do klietky so škrečkom, čo mi ani náhodou nepripadalo ako dobrý vtip. Ten tvor, menom Frodo, ma totiž nenávidel odkedy som ho dostal na svoju 18tku. Vždy ma pohrýzol, keď som mu chcel dopriať trocha nežnosti a ja som mu za to na oplátku dával tie najhnusnejšie a najlacnejšie jedlá, aké som v chovmarkete našiel. Proste sme si nesadli a ja som nemal na výber, len strčiť svoju vopred odsúdenú ruku do jeho klietky. Stavím sa, že ten malý hajzlík čakal len to, pretože v momente, keď som nahmatal okuliare, zasunul môj malíček rovno medzi svoje tesáky a zahryzol. Ďalšia séria ukrutných nadávok na seba nenechala dlho čakať. „Ty krvilačná beštia, skoro si mi odhryzol malíček!” zvrieskol som naňho bez toho, aby som si uvedomil, čo si asi tak myslia susedia, ak nevedia že mám škrečka.
Radšej som si tie okuliare ani nemal dávať, pretože to som od infarktu môjho, už aj tak zúboženého, myokardu naozaj nemal ďaleko. Kúsky rozbitého okna, ktoré bolo zrejme predmetom kontaktu s mojou lebkou, sa váľali v zaschnutých kalužiach krvi. Samozrejme, že som pri pristátí rozbil aj posledné črepníky, ale to že Frodova klietka bola prevrátená a jeho nikde, to bolo zo všetkého najhoršie. Ušetril som deti hrajúce sa pod oknami ďalšej výuky rýdzej slovenčiny a radšej som sa beznádejne došuchtal dnu. Stále mi však nešiel do hlavy ten spáleninový smrad, ktorý som cítil už odkedy som na balkóne precitol k životu. Vedel som, že som ako obvykle niečo dojebal, no stále som nevedel čo. Pomaly som sa plížil do kúpeľne, pretože mi bolo jasné, že Frodo striehne a čaká len na moje bosé nohy. V bezpečí som sa doteperil pred zrkadlo a infarkt myokardu bol už za dverami. „Toto snáď nie!!”. Môj strážny anjel v spolupráci s mojim ironickým osudom mi zasadili ďalšiu ranu ako sa hovorí rovno do gulí, keď pri mojom bezvládnom páde nasmerovali rozhorenú cigaretu rovno medzi moje gaštanové vlásky. Vyzeral som ako Daniel Landa tak o desať rokov mladší. Ešte chvíľu som tam civel do zrkadla na toho nacka s popolom na hlave a nevedel si vysvetliť, ako môže byť osud taký krutý. Viem, že nemá význam pýtať sa takú infantilnú otázku, že prečo práve ja, ale nedalo mi to.
Neviem, ako dlho mi trvalo, kým som sa z toho šoku spamätal, ale viem, že hneď na to som myšlienkami zasa zablúdil do nedávnej minulosti a v zrkadle som uvidel Ju. Viem, že to bol len výplod mojej fantázie, ale bola krásna ako vždy. Ubíjalo ma to. Keď som to už nevydržal, vybehol som z kúpeľne po fľašu a okamžite som zalial žalúdok ďalšou vlnou alkoholického nálevu. Nečakal som, že to nejako zaženie nával žiaľu, ktorý som pocítil, keď som ju v zrkadle zazrel, ale tie stavy čo potom nasledovali stáli za to. Celý zvyšok večera som strávil žmýkaním šťavy z fikusu od mojej mami, hádzaním skla z balkóna po okoloidúcich ľuďoch a ujebávaním sa na tých štyroch škrečkoch, čo mi zrazu pobehovali po byte.
Takže, ako som povedal, srdce. Nijako mu nepomohol alkohol a ani ten debilný zoznam na papieri, ktorý aj tak roztrhal ten prekliaty hlodavec. Jediné, čo po tom otrasnom večeri upokojilo pamäťové stopy v mojej narazenej hlave, bol poriadny spánok. Resuscitácia by bola lepšia, ale zavolať Jej by bolo ako mávať zápalkou na ropnej plošine. Radšej som uložil svoje zničené telo do stabilizovanej polohy na madrac Dormeo ortopedic a pobral sa tam, kde ma aspoň do rána nebude nič trápiť.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
moonfall
16. 8.augusta 2007 18:53
to bolo naozaj???
5
ahoj... soom sa len tak ponevierala po nete a napadlo ma, ze ma celkom zaujima co nove je s pxx poetom... nejake prevraty v zivote ako vidim
aj tak... paci sa mi ako je to napisane.. myslim ze je to jedina proza od teba co som citala...(do konca )
aj tak... paci sa mi ako je to napisane.. myslim ze je to jedina proza od teba co som citala...(do konca )
Napíš svoj komentár