len krik, strach a úplná hmla.
Dlhé duny mäkkých perín
a plytké sny, v ktorých aj tak nespím.
Tunely tmy, ostrovy svetiel,
úsvit novej noci ma stále mätie,
len hustá tma a nízky strop,
mám chuť rozohnať ju, zakričať stop!
Tápam v tme, tápam v snoch,
nočné mory o nás dvoch.
Tento krát však už nebudem ten,
kto nepokorí výčitky a sen.
Tápam v prázdne, načahujem ruky,
biedny, bez snenia, v driemotách hluchý,
plachý a ničený bezmocnosťou,
uzavretý medzi plačom a svetom snov.
Cítim ju, zrada, smeje sa mi,
zdoláva ma nočnými veršami,
veršami o nitkách môjho osudu,
sudičky mŕtve, poprava bez súdu.
Ožili svetlá, vzplanuli do noci,
rozprávajú príbeh o ničivej moci,
moci kráľovien nočných môr,
čo rozplynú sa v brieždení najneskôr.
Plávam, plávam na vlnách snov,
úmornej noci, mlčky, bez slov,
pridávam ďalšie rýmy beznádeje,
čo noc zakaždým mi pod perinu seje.
Už zase raz som nemohol v noci spať, tak je tu ďalší výplod mojej zmorenej hlavy
Enjoy...
With love
...Pxx
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a plytké sny, v ktorých aj tak nespím."
táto časť je úchvatná