Dnes v škole sa mi prihodila veľmi smutná vec. Tradične ako pred každou hodinou sme vtipkovali so spolužiakmi, keď v tom vošiel do triedy náš triedny profesor s dosť vážnym výrazom tváre. Najprv sme si mysleli, že nám ide nadávať za nepodpísané potvrdenia do Internetovej žiackej knižky no potom vysvitlo že to asi nie je dôvod jeho návštevy. Keby ste ho poznali - chlap ako hora s výškou okolo 2 metrov.

Potom však začal:"Vy o tom ešte asi neviete.. Dnes v noci zomrela Nikolka.." - naša spolužiačka. Naraz v triede zavládlo hrobové ticho. Toto ticho trvalo zrhuba 15 minút, keďže to bola naša posledná hodina tak sme potom išli domov.

Neustále ma to núti sa zamýšlať nad pominutelnosťou života. Keď si uvedomím, že ešte včera bola na vyučovaní, no dnes a už nikdy viac z jej úst nebude nik počuť jej hlas. Prišlo to tak náhle že v prvej chvíli som si to ani nedokázal uvedomiť. Všetko mi doplo až o niekoľko hodín neskôr na sv. omši na ktorú som šiel aby som sa za ňu pomodlil.

Pričinu jej smrti ešte nepoznám..dozviem sa to zrejme zajtra, no viem že netrpela dlhodobo nijakou chorobou, takže išlo o niečo čo nikto čakať nemohol. Nech to bolo čo to bolo už nám ju to nevráti a tak navždy ostane jedno volné miesto v školskej lavici...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár