Už mal pocit, že ho nič nepoloží. No znova je na dne, utápa sa vo všetkej tej minulosti prerušovanej prítomnosťou. V duši ma prázdno a zlosť. Stále jedna otázka, na ktorú neexistuje odpoveď. Aj on spravil chybu, veď je len človek. Všetci ľudia ich robia. Niektorí sa z nich poučia, iní zopakujú.
A čo všetky tie sľuby, ktorým tak veril? Tie ostali iba sľubmi. Prázdne slová, ktoré odvial vietor. Ak by aj dokázal vrátiť čas, ľudia sa nezmenia.
Už sa jej nedokáže pozrieť viac do očí, už to nie je jeho malé dievčatko. Už vyrástla z detskej lásky. Len pomyslenie ho zožiera za živa. Trvalo to príliš dlho na to, aby to trvalo naveky.
Smútok znova našiel dvere do jeho duše. Prečo sa vlastne vrátil? Prečo nechce navždy odísť? Prečo so sebou prinesie vždy niečo nové? Prečo nikdy nepríde sám?
Nedokáže viac utekať pred svojim vlastným tieňom a ukrývať sa zaň. Tiež ma právo plnohodnotne žiť. Kedy vyjde to slnko a prinesie farby do tohto pochmúrneho obdobia? Kedy sa jeho duši uľaví? Raz áno, ale dnes ešte nie. Sklamanie je príliš veľké.
Ostane len niekým, koho poznal...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
18. 3.marca 2013 09:58
máš zaujímavy nick
Napíš svoj komentár