bolo to pre ňu iba trápenie.
tie pekné chvíle všetky zhoreli,
utápam sa vo všetkom tom bordeli,
čo hlavou sa mi honí.
kto za to môže?
my či oni?
chcel jej odpustiť, no nestála o to.
vraj udialo sa príliš veľa.
tá predstava mi hrdlo zviera...
prečo bol život taký krutý a spravil to nám?
už to nebudeme my, už bude každý sám.
ona šťastne pôsobí,
on chcel lásku za hroby.
už je ale neskoro,
všetko sa rýchlo udialo.
jeho anjel pominul,
mal pocit, že zahynul.
len prízrak sa z neho stal,
nič dobré už nečakal.
keď odišla jeho múza,
bola to pre neho hrúza.
jeho svet sa zrútil,
no nádej stále má.
veď prežil s ňou strašne veľa...
márne sa snaží,
chce povedať jej pravdu,
no ona má stále hlavu chladnú.
už pre ňu nič neznamená,
srdce má ako z kameňa.
jeho ale silno krváca,
keď vidí, ako ju stráca
nebaví ho nič, zlý je život celý,
keď svoju princeznú po boku nemá.
ako vták bez krídel snaží sa lietať,
on snaží sa žiť.
nechce viac smutný byť,
no opak je pravdou...
keď stratil svoju milú,
jedinú jeho vílu,
svet sa mu rozpadol.
do smútku a samoty upadol.
pomoc on nehľadá,
nádej do nej nevkladá
keď dostával posledný bozk,
neuvedomil si, že ona má toho dosť.
on ďalej láskou žil.
zjavne ju nepochopil,
že dáky problém má.
bol zaslepený citom krásnym,
keď miluje ťa niekto so zámerom jasným.
prečo sa to všetko stalo?
otázok je veľa odpovedí málo.
veď dievča jeho milé mu za všetko stálo.
chcel za ňu zomrieť, spraviť ju šťastnou.
to všetko s mysľou úplne jasnou.
mal veľké plány no málo konal,
jeho úmysel úplne skonal...
strašne sa trápi, sám sa zožiera,
stratila sa v nej všetka dôvera...
jeho miesto zastane raz iný,
on bude mať stále pocit viny,
že nespravil to, čo trebalo...
či nespravil príliš málo pre svoju milú...
on netúži mať inú,
srdce má stále len pre jedinú.
veril, že to bude navždy,
koniec je pre neho druhom samovraždy.
stále žije len pre jednu,
ktorá trápi jeho dušu biednu.
jej krásne oči, pohľad zvodný
vždy ulahodil jeho duši.
nevedel, či ona o tom tuší,
no bál sa jej to povedať.
radšej ju do náručia vzal a silno vystískal.
bol to jeho znak lásky...
už to vraj skončilo, no srdce jeho to stále nevie,
nádej v ňom stále tkvie...
bolo mu to povedané rázne,
no on stále túži nežne
dotknúť sa svojho anjela.
chce však ale priveľa...
vždy keď niekde išli spolu,
hoc len na kofolu,
cítil teplo na duši.
keď prechádzal sa mestom s ňou,
neobzrel sa za inou,
oči mal len pre jednu...
keď dostal od nej správu peknú,
len sa milo usmieval.
ten odkaz pre neho veľa znamenal.
teraz už len márne čaká,
nepríde viac správa taká,
čo pohladí ho na duši.
to, čo by chcel, ona tuší,
že mu pre ňu srdce búši...
stále ju miluje...
ona ho však nepríjme, bojí sa sklamania...
už ju nikdy nedostane...
je koniec...
všetko zhorelo...
zástava srdca je jasná...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
18. 3.marca 2013 15:11
si sa natrapil pri pisani co
Napíš svoj komentár