Pre mňa osobne, ten najvhodnejší čas, aby som si uvedomil, že ten frňák mám je neskoro večer, po západe slnka, keď sa krajinou rozprestrie tma. Hluk utíchne, oči takmer nič nevidia, a vtedy, akoby boli čuchové vnemy o čosi silnejšie. A presne vtedy je čas večerného venčenia.
Vyjdem von a ako prvé ma prekvapí (a vlastne už ani neprekvapí) čudný punch. Buď je to smrad z robotníckych latrín na okolitých stavbách stavbách alebo stavebný materiál. Čerstvá hromada mokrého štrku, piesku, prach, cement.. Tieto všetky veci sa dajú naozaj cítiť, ak sa človek sústredí.
Kráčam ďalej a mierim k lúke, ktorá sa nachádza za mojou štvrťou. Všade je tma. Začínam cítiť sladkú vôňu rozkvitnutých ovocných stromov. Kým sa dostanem k lúke, čaká ma ešte jedna veľká stavba, kde opäť cítim stavebné materiály.
Na lúke už cítim vôňu trávy a kvetín. Vietor fúka od dediny a tak cítim dym prvých grilovačiek. Spolu s dymom sa ku mne prediera nádherná vôňa grilovaných špecialít. Kráčam ďalej a do toho celého sa začína pripájať vôňa varenej kuchyne, vysmážaných chlebov vo vajci, gulášu... Blížim sa k cintorínu. Tam na mňa zvyknú čakať dve veci. Vôňa obrovských líp a sovy. Po západe slnka, keď už je úplná tma, sovy pomaly dolietavajú a sadajú na lipy na cintoríne. Vždy keď idem okolo, tak po sebe húkame. Zahúka sova, odhúkam jej naspäť. Potom opäť sova, potom zase ja. A takto po sebe húkame, kým to jedného z nás neprestane baviť a vyberiem sa smerom k jazeru.
Cestou sa občas zastavím a hľadím na oblohu. Čakám na meteority. Včera som mal šťastie, videl som dva. Oba leteli cez stred oblohy, priamo cez Veľký voz.
Cestou smerom k jazeru ma čaká ešte pár zmesí vôní jedla a prírody a nakoniec ťažký pach mokrej kompostujúcej slamy. Tento potuchnutý pach mi pripomína jednu skúšobňu, čo sme mali v takom veľmi starom, vlhkom polorozpadnutom dome. Nič moc.
Pomaly sa dostávam k jazeru. Cítiť topole a vodu. A takú typickú jazernú rybacinu. Zrazu mi do nosa udrela silná vôňa pečeného mäsa na cesnaku. Rybári si robili večeru. Ešte pár pohľadov na oblohu a cesta späť domov. Zahúkať si so sovami a ísť spať.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
toto mi pripomenulo ako som si kedysi v lete každý večer krémovala ruky kofolovym krémom a sledovala hviezdy z okna pár hodín (kým mi tam nedrbli pouličnú lampu) a potom vždy keď som si znovu natierala ruky aj v zime alebo keď bolo škaredo tak som si musela minimálne na tých 5 min otvoriť nech to vonia rovnako...a keď sa do toho ešte pridá tá nostalgická vôňa z pekárne oproti