Keď máš doma opäť ďalší problém, keď fotra s matkou, berú zas tie staré mindráky, že neuspel si opäť v škole, jak sa to správaš a čo to nosíš za známky... Táto pesnička mi vždy dokázala zlepšiť náladu, a ešte aj 30. február. Po chvíľke hudba prechádzala od hlavy až k pätám a zasa späť.
Na hlavu mi padol žltý list. V tom som si spomenula na tie časy, keď som bola ešte strašne krpatá a chodila som s dedkom na hríby. Tiež boli stromy takéto krásne žlté, všade bol počuť len šum listov, a ja som dávala dedkovi desať otázok za minútu, pričom on mi stíhal odpovedať na každú jednu. Tie chvíle si pamätám až príliš jasne. Chcela by som sa vrátiť do tých čias, keď môj najväčší problém bol ten, že mi brat zjedol keksík, alebo že v škôlke sa Vaneska vždy na obed pocikávala.
Pozerám sa na tú zničenú prírodu. Nie zničenú víchricami, ale zničenú ľuďmi. Prečo musia ľudia hádzať odpadky na zem, keď o tri metre ďalej majú kôš? Stojí im to za to, aby sme už o pár rokov nemali žiadnu prírodu? Myslím, že nie. Ale ľudia sú už raz takí. Nikdy si nevážia to, čo majú.
Pár myšlienok z mojej hlavy, počas mojej osamotenej prechádzky v parku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
and I like nice memories