Končilo sa leto, ktoré strávila brigádovaním v bare. Keď začínala pracovať dúfala, že sa to možno s niekým zoznámi a bude z toho láska, ale nič. Keď aj občas zablúdil ktosi mladý a aj pohľadný väčšinou ho už nevdiela. Iba raz sa stalo..jeden chalan, skoro presne jej typ, dlhe vlasy, vesele oči..krasne sa na nu usmieval a keď sa potom stretli v meste začal sa jej zdraviť, ale to bolo všetko. Občas sa videli na nejakom koncerte ale nikdy sa nedali do reči. A ona nepatrala..pačil sa jej ale myslela si, že keby ho spoznala mohla by ostať sklamaná a tak to neriešila.
Ešste začiatkom leta sa zoznámila s 30 ročným "punkáčom" Rasťom, očividne sa mu páčila, zdal sa jej milý ale nebola si istá... a keď ju prvý krat pobozkal, už si istá bola, ale tým, že to nie je ono...uvedomila si že nie je žiadna chudera, aby si začala s prvým čo o ňu prejaví záujem. To si ani Rasťo nezaslúži a tak to s ním uhrala len na kamarátstvo..V pohode, nehneval sa a koncom leta ju pozval na natáčanie videoklipu pre jeho kapelu. A tu stretla JEHO. Toho nemohla nechat len tak odíst. Dali sa do reči, zistila ze je mladší a z mesta vzdialeného asi 200 km. Vymenili si kontakty na pokec a zacali si písať. Po dvoch týždnoch prišiel za nou a vznikla láska. Ale obrovská, obaja boli presvedčený, že ich Boh stvoril pre seba a že ostanú spolu na vždy. Prežili rok vzťah na diaľku a ona potom začala študovať v jeho meste. Už ich šťastiu nič nestálo v ceste. No ako nastúpila do školy dostala vážnu chorobu a tri týždne ležala v nemocnici...stale bol pri nej, bál sa, lebo na začiatku hrozilo, že by mohla mať na mozgu trvalé následky a už nikdy by to nebolo dievča, ktoré poznal.Ale všetko dobre dopadlo..teda aspoň sa tak zdalo..Lenže ona si postupne začala uvedomovať vekový rozdiel, ktorý ich delil..ona už bola na vysokej a on koniec strednej ešte v nedohľadne, keďže do školy šiel o rok neskôr a mal 5 ročnú školu.Začala cíttiť rozdiel v ich myslení a cháapaní sveta. Ale nepripúšťala si to...stále to bol jej milý zlatý a úžasný chlapček...presne taký o akom vždy snívala. Bol koniec januára a ona počas voľna znovu pracovala v tej svojej krčmičke.. po šichte išla na koncert a tam zbadala svojho usmievavého zákazníka z predminulého leta. Vedela, že ju nespoznal..to sa jej často stávalo, lebo pobyt v nemocnici ju pripravil o jej krásne dlhé vlasy. Aj na priek tomu mala slušivý účes, ale úplne ju zmenil. Zamrzelo ju to...neudržala sa a keď sa im stretli pohľady usmiala sa, najprv nechápal a potom mu došlo a zasmial sa na ňu. Sama nechápala čo ju to pochytilo no oslovila ho..dali sa do reči a rozprávali sa veľmi dlho a on sa pri tom stále usmieval, akoby bol strašne šťastný a ona sa usimevala tiež. Bol to zaujímavý protiklad oproti jej láske, ktorý bol skôr pesimista a všetko videl čierne, smial sa málo. Na záver večera si nesmelo vypýtal číslo a ona mu ho dala.
Ozval sa o dva dni..zrovna sa vrátila s priateľom z posilovne a spolu oddychovali na gauči. Jeho telefonát jej zvláštne rozbuchal srdce..nepripúšťala si to. Veď mala tak úžasného človeka pri sebe, že už si ani neodvažovala želať niečo lepšie...netušila, že by niečo lepšie mohlo existovať...Ale bolo to silnejšie ako ona..nechcela si to pripustit..presviedčala všetkých okolo ale hlavne seba, že to nič neznamená, nič neznamená, že sa s ním stretáva cez víkend keď je doma, že sa teší na to ako ide domov a že na neho myslí...v akýchsi nevhodných chvíľach. Ale on mal jednu chybu, ktorá bola možno hlavným dôvodom prečo si nechcela pripustiť, že k nemu niečo cíti. Robil niečo o čom bola presvedčená že nikdy svojmu partnerovi tolerovať nebude a keďže sa zdalo, že on má o ňu záujem jasne mu to dala najavo..a on jej jasne povedal, že by s tým kôli nej dokázal prestať. To jej dalo do hlavy hrozného chrobáka, ale stále neorzumela prečo by mala vymeniť niekoho koho dokonale poznala a o kom vedela, že ju s ním čaká určite dobrý život, za neistotu s niekým koho riadne nepozná. Ale predsa...ona nebola ten typ čo by niekoho vodil za nos, lásku si veľmi vážila a tak nechcela nikomu ublížiť a preto svoje pocity všemožne potláčala. Lenže raz ju vyprevádzal na vlak do školy a neudržal sa a dal jej pusu na ústa. Celú cestu sa chvela..žalúdok jej zvieralo a keď vystúpila čakal ju priateľ. Chcela byť sama no on chcel aby šla k nemu a tak šla...no v noci jej to došlo...nemôže to takto ďalej pokračovať, ráno sa vrátila na intrák a dlho plakala..nenávidela samú seba, svoje srdce ktoré protestovalo a ťahalo ju inam, po dlhých uplakaných poradách s kamoškami aj so samotným kameňom úrazu sa rozhodla praiteľa po 18 spoločných, určite šťastných mesiacoch opustiť, nemohla inak, srdce je to trhalo ale cítila, že to tak musí byť. A ak jej ten druhý vzťah nevyjde bude to spravodlivý trest.

Od vtedy prešielo už vyše roka a ona spoznala šťastie o akom sa jej ani nesnívalo, nový priateľ úspešne drží svoj sľub chdia spolu na rôzne výlety a stále sa na seba smeju a tešia sa jeden z druhého.ˇUplne je prekvapil, myslela si že bude úplne iný a že raz svoje rozhodnutie oľutuje. Ale teraz už vie, že nech to s nimi skončí ako koľvek, malo to tak byť.

Len ona sa niekedy pýta sama seba, čím si to zaslúžilaa, že mohla jendého super chalana vymeniť za druhého, ešte viac super.. prečo ona môže byť tak šťastná, keď okolo je teľko iných dievčat, ktoré tiež túžia po láske a stretávajú len tie nepravé typy, ktoré im bezcitne ubližujú? ?
teší sa zo svojho šťastia, ale pri tom želá všetkým aby ho mali toľko čo ona a dúfa, že sa to raz boelstivo nezvrtne...držme jej palce...

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár