Bumbác

Vojak si pomaly pripálil cigaretu a pritom myslel na svoju ženu s troma malými deťmi, ktoré boli doma samé bez ochraňujúceho manžela a otca. "Zasraná vojna!" Vojak sa pozrel na cigaretu a nenávistne prižmúril oči. "Zasraná cigareta!" Celá vojna je o hovne a len vďaka tejto hnusnej tyčinke naplnenej hnusným tabakom v nej živorý. Najradšej by umrel ale ani na to nemá dosť sily. Nemôže predsa opustiť svoju ženu a deti...Ale to je len hlúpa výhovorka! Je zbabelý. Radšej bude zabíjať nevinných ľudí, ktorí rovnako zabíjajú druhých ako by si mal siahnuť na svoj drahocený život plný utrpenia a nespravodlivosti. Každy večer si priloží svoj starý revolver po dedovi k hlave, ale tá zbraň mu ticho šepká do ucha, že jeho život je nevinný a trpieť by mali iný.
Jeho dedo bol kapitán delostreleckej jednotky v tej istej vojne ako je on sám. Teraz nemôže vzdať cestu jeho rodu k slobode!
Dedo by bol na neho hrdý.
Vojakova žena bola zavalitá žena, ktorá vypekala hnusné koláče z blata, cukru a soli. Vo vojne bolo málo potravín. Veď len pre ten kúsok cukru sa musela vyspať s cukrárom z mesta. Bol to slizký starý chlap s kozou briadkou a klobúkom. Deťom tvrdila, že je to prvotriedna švajčiarska čokoláda. Ale deti ju videli. Každé ráno naberala detskou topánkou blato z dvora do malej misky s modrým gýčovým psíkom. Ale nič nepovedali. Chápali to.
Syn Vilam mal už takmer 15. Chodil do kostola ale preklínal boha za to čo urobil jeho rodine. Celému svetu. Navštevoval aj tanečnú školu. Chlapci z jeho triedy nosili vzduchovky a on balerýny. Len vďaka tancu prežíval dni plné vysmechu spolužiakov, nejedlého jedla a bolesti z otcovej neprítomnosti. Stále sa oňho bál. Každú minútu ho prepadával pocit, že jeho otca práve trafili do nohy alebo horšie. Ešte jedna vec ho držala. Jeho frajerka Ela.
Spolu sa prechádzali po chladných uliciach.

Bum....bác....

 Blog

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu