Peculiar
10. 11.novembra 2010 22:50
O tom, ako sa dostať do posledného ročníka medicíny a vybudovať si vzletné ideály
príchod do Prahy autobusom o pol siedmej ráno, hľadanie intráku, ubytovanie, knižnica no a potom ja - čerstvá prváčka - stojaca nad obrovskou kopou kníh na mojom novom intrákovom písacom stole. začala som si listovať v Čihákovej anatómii a získala pocit, že sa to vživote nemôžem naučiť.
nasledovali krušné mesiace s heslom "som v Prahe - idem hľadať najlepší podnik, kde bude super zábava a tú školu snáď nejak dám". 18-ročná nevycválaná žaba ale to som vlastne v podstate ešte aj teraz, hoci o takmer 6 rokov staršia. akcie typu "musím z klubu rýchlo dobehnúť na intrák, pretože je pol siedmej ráno a o ôsmej mám cviká a potrebujem veci" vôbec neboli výnimkou. stále sa na tom smejem.
nuž, koniec letného semestra už nebol taký veselý, šlo mi o krk a len tak-tak som urobila všetky skúšky. polovica spoluziakov vyletela. bol to čudný pocit, že niektorých ľudí už v krúžku proste neuvidíte. zaprisahala som sa, že odteraz sa začnem seriózne učiť.
realizovala som to dost kostrbato, nasledovali roky, v ktorých som niektorými skúškami doslova preplávala, ani som nevedela ako, no a iné boli tvrdo vykúpené "potom a krvou" pri nekonečnom sedení nad knihami.
patola bola zlomom. na konci tretiaku. neviem prečo som ju robila na tretí pokus, keď ma vlastne celé tie dva semestre tak strašne fascinovala. možno to bolo tou hrôzostrašnou morbídnosťou učebnej látky, možno tým, že v jesenných mesiacoch bol patologický ústav jediným miestom v Albertovskom "údolí", kde aj napriek rannej snahe slnka zaliať všetky budovy svetlom a teplom ostával tvrdošijne ako posledný zahalený do hustej hmly a vysoké topole, ktorým bol obklopený, sa smutne kývali do rytmu vetra. bledomodrá omietka mu na kráse nepridala, dojem melanchólie so smrtonosným nádychom bol dokonalý.
avšak po úspešnom zložení tejto poslednej "teoretickej" skúšky nasledovali dva ročníky klinickej praxe v príjemnom prostredí rôznych nemocničných oddelení, od všetkých pododdelení interny cez neurológiu, radiodiagnostiku, onkológiu, chirurgiu, psychiatriu, ortopédiu až niekam úplne na koniec, do bodu, kde boli vyčerpané všetky možnosti aspon v kocke nám ukázať, čo dnešná medicína ponúka. skúšajúci boli mierni, na rozdiel od zasmušilých dedov sediacich v teoretických ústavoch, pretože boli vačšinou i lekármi pracujúcimi so skutočnými pacientmi, nielen so štatistikami a definíciami, čiže nemali čas rozvíjať kratochvíle typu vyhadzovanie a opätovné úmorné skúšanie študentov. kto vedel základy a mal logické myslenie, urobil to.
videla som veľa trpiacich ľudí. takých, ktorým práve povedali, že majú nevyliečiteľný nádor, iní už o tom vedeli a odovzdali sa do rúk lekárov a osudu, mladých so zlou prognózou, pacientov po infarkte, za ktorých dýchali už len prístroje, rôzne životné osudy, neuveriteľné zvraty, zázraky, úsmevy i plač, nádej i sklamanie, narodenie i prichádzajúcu smrť. od novorodencov po babičky a dedkov. od neposedných detí cez ustarostené matky po ľudí, ktorí bez slov dožívali na nemocničnej posteli.
"neléčíme diagnózu/rentgen/laboratorní nález, ale PACIENTA".
"primum non nocere - hlavně neškodit".
mala som skvelých kantorov, myslím že do života mi dali veľa. viete, také tie veci, ktoré sa nedočítate v knižkách.
akurát vás nikto nenaučí, ako máte pacientovi povedať, že umiera, matke, že jej malé dieťa je vo vážnom stave, príbuzným, že ich otec či syn už nie je medzi živými. ako sa správať k zúfalému človeku, ktorý sa pred vami zosype a vám sa chce plakať spolu s ním. a predsa nesmiete. musíte dávať nádej, nech je jej plamienok akokoľvek malý, musíte v tom človeku vzbudiť chuť bojovať a urobiť všetko preto, aby ste mu pomohli.
je to ťažké, čakajú ma štyri štátnice. tú piatu z chirurgie mám už úspešne za sebou. a ešte nejaké malé skúšky. proste koniec, nič nenasleduje, žiadne ďalšie prázdniny, žiadne obavy z ďalšieho ročníka. je to ako beh k okraji priepasti, po ktorom nasleduje voľný pád. otázka je, ako skončí.
uvžujem nad prácou v nemecku. mám nejaké ponuky, potrebujem zamakať na jazyku. skúsim to.
chcem využívať svoje vedomosti na pomoc ľuďom.
chcem byť dosť silná na to, aby som mohla silu dodať aj im.
chcem pre svet niečo urobiť, prispieť svojim zrnkom, aby sa medicína pohla aspoň o maličký krôčik ďalej.
chcem byť dobrou lekárkou, snažiť sa na sebe pracovať.
chcem...
mám pocit, že vovnútri som stále dieťaťom, takým istým, aké v posledné dni vídavam na predštátnicovej stáži z pediatrie. je tam to vedomie obrovskej zodpovednosti a zároveň otázka, či to zvládnem.
niečo mi hovorí, že pokiaľ ostanem človekom, ktorý verí vo svoje sny, nebude prekážky, ktorá by sa nedala prekonať.
ale veď uvidíme.
Blog
Komentuj
30 komentov k blogu
1
ceresienka
10. 11.novembra 2010 23:02
pekne, ak je to všetko pravda, tak držím palce!
3
gratulujem ti ku krásnemu úspechu a dúfam, že aj ja budem môcť o necelých šesť rokov napísať takýto blog
5
Držím Ti palce, nielen pri skúškach, ale aj neskôr, z Tvojho písania vidno, že to bol asi Tvoj sen a že budeš robiť niečo, čo ťa bude napĺňať
7
Z Čiháka sme sa aj my učili (ale ja som na biológii). Krásny článok. Keď človek vie aký je jeho cieľ a ide si za ním, tak ho to dokáže neskutočne napĺňať a aj mnohé prekážky tak zvláda ľahšie. A ja mám práve pocit, že som teraz odbočila z tejto cesty a nenechá ma to preto takmer na nič iné myslieť...
A inak vážne ťa obdivujem, ja by som niečo také asi nedokázala...
Môžem sa spýtať, prečo si sa rozhodla pre Prahu? A či si spokojná s týmto rozhodnutím?
A inak vážne ťa obdivujem, ja by som niečo také asi nedokázala...
Môžem sa spýtať, prečo si sa rozhodla pre Prahu? A či si spokojná s týmto rozhodnutím?
8
pekne napisane .. aj ja rozmyslam nad medicinou, hoci u mna je to este pomerne daleko a dost otazne ci budem mat sancu dostat sa tam ale ved...uvidime
9
@azizi vzali ma do kosic, bratislavy a prahy, co by si si vybrala ty? proste som vyuzila moznost, ktora sa mi ponukala, karlovka je navyse najlepsia univerzita v byvalom ceskoslovensku, takze volba bola jasna. chcela som vypadnut za hranice a skusit, ake je to inde. urcite som spokojna a nikdy som to neolutovala, dalsi ciel je nemecko a myslim ze clovek s pevnou volou a "tvrdym zadkom" tie prve tri roky zvladne urcite, otazka ale je, ci ho to bavi. ak nie, tak to nema zmysel.
10
Podla obsahu clanku sudim ze si studovala na 1. LF UK nie? Ja som tam teraz prvak a je to dost o hubu
11
@lordjogi presne tak, vy mate uz ten hrozny kreditny system, my sme boli posledny rocnik, ktory to mal este ako-tak normalne po nas uz prisli ludia, ktori zacali lietat hned po prvom semestri.
12
mňa to rozrevalo
ok, ok, utieram slzu a idem sa ďalej učiť, lebo Brno MU taktiež nie je flákareň
ok, ok, utieram slzu a idem sa ďalej učiť, lebo Brno MU taktiež nie je flákareň
13
@grietusha ja som tiez velakrat plakala ale cloveka to casom zoceli a uz to vsetko neberie tak tragicky a ty si tiez na medine?
14
@peculiar nie, nie, medina by ma nebavila. asi. ja neviem. niekedy mám pocit, že by ma bavilo všetko
v každom prípade som takzvaný umenovedec a filozof.
v každom prípade som takzvaný umenovedec a filozof.
15
@grietusha a ked skoncis, akym smerom sa planujes uberat? ci este nevies? btw mas dobry vkus na spisovatelov, tiez je mojim naj
16
@peculiar potom odídem na Island pásť ovce a ľudia mi budú platiť za to, keď im niečo porozprávam
18
@17 cas neuveritelne leti!
sem by som pokojne mohla skopirovat koment, ktory si prave napisala k mojmu. ten o podobnosti
tiez mam pocit, ze mi do tolkych veci treba este dorast, no zaroven tusenie, ze by sa to vsetko mohlo (casom) podarit
sem by som pokojne mohla skopirovat koment, ktory si prave napisala k mojmu. ten o podobnosti
tiez mam pocit, ze mi do tolkych veci treba este dorast, no zaroven tusenie, ze by sa to vsetko mohlo (casom) podarit
19
@burn hej, bezi to rychlo
vidim ze vo svoje sny som verila aj pred 3 rokmi a naivna som tiez stale, takze to sedi moje "inner child" ostalo zachovane aj napriek krutej realite vsedneho dna.
pokial citis, ze rasties a nestagnujes, tak je to myslim v poriadku
je zaujimave si to po sebe citat, nie je uplne na skodu zaznamenat si raz za cas svoje myslienky.
vidim ze vo svoje sny som verila aj pred 3 rokmi a naivna som tiez stale, takze to sedi moje "inner child" ostalo zachovane aj napriek krutej realite vsedneho dna.
pokial citis, ze rasties a nestagnujes, tak je to myslim v poriadku
je zaujimave si to po sebe citat, nie je uplne na skodu zaznamenat si raz za cas svoje myslienky.
23
Hiii to je jaky staryyy blog.. mozem sa opytat co robis teraz? si v tom nemecku?
24
Dúfam že si videla celého dr.housa inak gratulujem a držím palce naďalej
25
@sheily nene, bola som leniva sa naucit jazyk, takze som nakoniec zvolila pohodlnejsiu alternativu a ostala som v prahe
26
@peculiar Ta patola to som veru pocul, ze brutus je to, ze anca nic proti tomu A 1. LF fuha to je uplny polcas rozpadu ze ? Ale ja uz proste to berem tak, ze nikoho nevyrazia kto sa uci A som happy, ze ancu mame 3 semestre a ze teraz jarny semester, ktory je vraj easy vyuzijem na ucenie ance Aj tak to je odvaha si uzivat na medine Ja som tento semester nikam nevyliezol, ale zas ak zrobim teraz chemiu tak mam mesiac volno A aspon u nas ti ludia na teoretickych ustavoch su fajn. Praveze lekari mi pridu taky, ze kopu veci robia naucene bez toho aby vedeli aky je toho princip a ti pani z teoretickych si to vsetko zdôvodnia fyzikalne, chemicky. Este to hadam niekedy porovnam ak preleziem tretiakom Ale celkom fajn blog. Dobre sa to cita kedze je to tak trochu z prostredia, ktore sa mi pomaly stava domovom. A to si pisala ked si akurat spravila rigoroznu ci?
27
@corwinuss to si uz nepamatam, kedze tento blog som pisala pred 4 rokmi
a ver tomu, ze vela veci nejde chemicky ani fyzikalne zdovodnit, pretoze existuje mnozstvo pacientov, ktori nezapadnu do ziadnych pouciek a u ktorych choroby prebiehaju atypicky ci komplikovane. sice je pekne, ze na skole nas ucia o roznych nosologickych lednotkach, ale ti ludia maju casto viac chorob dohromady, ktore sa navzajom ovplyvnuju. ale ved uvidis v klinickych rocnikoch dolezitejsie je dokazat si vedomosti pospajat a aplikovat, nez vediet vsetko do bodky a nebyt schopny to vyuzit. urcite vsak existuju premianti, ktori si zvladaju zapamatat kvanta informacii a zaroven vysypat z rukava vycerpavajuce diferencialne diagnozy a la doktor house. ja sa v klinickej praxi potrebujem hlavne rychlo rozhodovat, byt schopna odhalit akutne zivot ohrozujuce stavy a poslat pacienta na prislusne odborne pracovisko, ak nieco take hrozi. ale velmi zalezi od toho, aky odbor si zvolis. zakladne postupy su viacmenej stale rovnake.
a ver tomu, ze vela veci nejde chemicky ani fyzikalne zdovodnit, pretoze existuje mnozstvo pacientov, ktori nezapadnu do ziadnych pouciek a u ktorych choroby prebiehaju atypicky ci komplikovane. sice je pekne, ze na skole nas ucia o roznych nosologickych lednotkach, ale ti ludia maju casto viac chorob dohromady, ktore sa navzajom ovplyvnuju. ale ved uvidis v klinickych rocnikoch dolezitejsie je dokazat si vedomosti pospajat a aplikovat, nez vediet vsetko do bodky a nebyt schopny to vyuzit. urcite vsak existuju premianti, ktori si zvladaju zapamatat kvanta informacii a zaroven vysypat z rukava vycerpavajuce diferencialne diagnozy a la doktor house. ja sa v klinickej praxi potrebujem hlavne rychlo rozhodovat, byt schopna odhalit akutne zivot ohrozujuce stavy a poslat pacienta na prislusne odborne pracovisko, ak nieco take hrozi. ale velmi zalezi od toho, aky odbor si zvolis. zakladne postupy su viacmenej stale rovnake.
29
Ako sa lekári stavajú k problematike eutanázie? A vôbec, píš viac!
Napíš svoj komentár