Keď deň zaspáva a ja sa tu snažím vysypať si žiaľ z rukáva.
Keď experiment nevychádza a stráca sa niekde v nedohľadne.
Keď s mokrými očami sa vám bojím pozrieť do tváre.
Vtedy je náklad ťažší ako ťahač dokáže uniesť.
Vtedy sa voda s muštom pomelie.
Vtedy len slzy sa liekmi stávajú.

Hovorím vám, že neplačem a pritom mam mokré oči.
Hovorím klamstvá zo strachu.
Hovorím to čo by ste počuť chceli.
Ani pravdu sa neopovážim povedať, ani jej náznak dať.
Ani pohľadom neuhnem, ani poplach nespustím.
Ani myšlienku nepoviem.

A aj tak vás všetkých milujem.

Toto je to čo chcete?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár