Jim to ale moc neriešil vždy si našiel čas pre seba, pre svoju fľašku, pre svojich fellaz a pre svoje ženské ktoré tak moc miloval, ktorých tak moc miloval, a neviem, možno miloval aj seba ale nedával to vôbec na javo, čakal nato kým ho svet odjebe ako mína vojaka ktorý pochoduje za chamtivosť jedného človeka " ževraj prezidenta", tak sa cítil, nevedomo.... ale krásne, lebo v nevedomosti sa skrýva osvietenie, aspoň tak to naznačuje biblia a svet, v ktorom žijeme, v ktorom si každý hľadáme svoje miesto, alebo miesto v zemi, teda v rakve zakopanej po zemou... no a potom myslel aj na tie všetky ženské, s tými chudými nohami, tiež myslel na ženské s obrovskými kozami a nie tak moc chudými nohami ... a celý ten vzorec šialenstva mu naznačoval iba jediný výsledok. A to ten, ža ak by ľudia viac mastruboali, a menej to skrývali, teda to, že masturbujú a milujú nadržanosť, sex a porno. Život by bol jednuho krajší, jednoduchý a bez konfliktov, síce bez lásky, ale s toľkou vášne, že na lásku by sa rýchlo zabudlo ako na mýtus, ktorý sa vymyslel tak ako biblia, tak ako boh, tak ako náboženstvo. Tak ako tento život.........
Jim sa postavil zo svojho starého gauča, ktorý kúpil od nejakých dôchodcov cez bazoš.sk, výhodná cena a vôbec to nevrzgalo, tak prečo si to nekúpiť, masívne drevo s množstvom ozdôb, to mu bolo ale jedno, proste sa mu tam dobre ležalo. Už keď ten gauč videl na fotke vedel, že sa mutam bude dobre ležať, no teraz nemal čas ležať, bol príliš dlho triezvy a keď je príliš dlho triezvy premýšľa nad blbosťami, no a potom myslí na svet a snaží sa to pochopiť, ale o to mu vôbec nejde, nechce to chápať, chce iba prežiť a dôvstojne dožiť do súdneho dňa, do jeho súdneho dňa, kedy ho zavrú za pašovanie a predávanie trávi, lebo ževraj sa to nesmie.... smiešne čo, ako banda dementov zakáže pestovať rastilnu, zelenú prírodnú, bez chemikálií, bez pesticídov ktoré ničia ľudské zdravie...och ale to je jedno o to tu vôbec nejde....
Jim si kúpil tú flašku, v tej samo obsluhe ktorá stála asi tak 50 metrov za jeho barákom, vždy tam mali regál s chlastom no a v tom regáli sa vždy objavilo, zázrakom, niečo čo Jima proste zaujalo, čo si musel kúpiť, nikdy to nebolo lacnejšie ako 15 eur a nikdy to nebolo drahšie ako 40€, to sú tie hranice, proste každý má vlastné, je jedno na aký produkt, to je komercia... hranice, ktoré nikto z nás nechápe ale máme ich... nedorpajeme si viacej, a nechceme menej ako si dopriať môžeme... nviem rpečo, proste preto.... a tak tam stál a vyberal si svoju výnimočnú flašu, na nie tak výnimočné chlastanie, lebo tých chlastačiek zažil už dosť, a vlastne mu bolo jedno, že je opitý, ale musel byť opitý lebo mu nebolo jedno keď bol triezvy....
Slnko svietilo a Jim stál pred tou samobosluhou, s tou flaškou a premýšľaľ ktorým smerom sa vyberie, nevedel kam, tak to premýšľanie odložil, sadol si na slnkom rozpálený osfalt pred obchodom, otvoril fľašku, bolo počuť cvaknutie čerstvo otvorenej whisky a lial to do seba, a lial, a lial... a ostal tam sedieť, bez nápadu tak isto ako končí tento odsek, bez idei, bez nápadov, proste nedokončený sám a plný strachu čo bude potom, to nikto nevie, TAKŽE BEZ STRACHU lebo ako sa môžeme cítiť nejako, pred niečím čo neviem či sa stane čooooo
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár