Som trochu mimo a tak píšem sračky, píšem sračky no a čo. Aspoň že ma to baví a aspoň, že robím čo chcem. Potom sa to nejak zvoňavie aspoň pre mňa, ty si mysli čo chceš, ja napíšem kľudne aj ďalších milión slov. Zapíšem ich do môjho života, aby som ich nemusel držať v sebe, lebo držať to všetko v sebe –aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa- je fakt makačka, mal by som kurva dostať cenu, je jedno akú dajte mi kurva cenu. Nechcem k tej cene žiadnu prémiu, alebo nejakú vyblýskanú zmluvu na 25 tisíc výtlačkov. Chcem kurva pokoj od tých prachov a tých vašich prijebaných papierových priorít. Čo keby ste sa vysrali nato, sadnite si, čilujte aspoň deň. Vyhlasujem deň robenia bez plánu, deň kedy každému zakazujem mať cieľ, proste len tak vykročte, robte čo cítite bez plánu, nechajte chaos stvoriť niečo skutočné, napríklad aj vesmír. Fakt netuším koľko krát sa ešte v tomto tele zobudím, fakt netuším koľko spomienok ešte zabudnem, možno všetky ak ma posadne nejaká choroba. Tak dajme tomu, že si už nemusím pamätať nič a nemusím nič ani plánovať. Pretože jediná chvíľa pre ktorú sa oplatí zahrievať si ten náš obmedzený ľudský mozoček je prítomná chvíľa. Fuj je mi zle z telky, je mi zle z internetu je mi zle z vás ľudí čo tomu tak uprene veríte a nasávate do seba informácie ako keby vás snáď mali kurva naplniť ako to odporné jedlo čo do seba pcháte, ako keby na svete nikto nehladoval. Ok, zamyslíme sa............................ Dobré nie? Zamyslieť sa! Na čo ste prišli? Že to čo mala vaša kamarátka včera na sebe a moc to neladilo, je vlastne nepodstatná pičovina? Alebo že pohľad típka do tvojich očí neznamená provokácia ale možno stratenosť jeho aj tvoja? Alebo, že všetko čo si kedy vypustil z úst malo zmysel asi ako kecy tých tupcov v reality show a správach? Alebo, že niekde na druhom konci zeme niekomu odrezali hlavu no s tvojím životom to nebude mať nikdy nič spoločné? Tak načo, načo kurva zbytočne prehrievate ten váš mozog... Potom sa divíte, že máte depky, že z vás vyjdú slova ktoré ste nikdy nikomu nechceli povedať, že začnete nenávidieť, že niekoho dokonca zabijete... Choďte do piči. Dementi zobuďte svoje prehnité mozgy a spýtajte sa samých seba, prečo som skutočne šťastný? Viete čo je pocit radosti? Môže trvať večne skutočne večne, môžete považovať za dar každý nádych, každý lúč svetla čo sa zlomí o predmety a vytvára tak nekonečné spektrum farieb. Môžete pocítiť orgazmus svojej duše len z pohľadu do očí niekoho druhého, môžete poznať celého človeka len tým že sa ho dotknete, hoci len letmým pohľadom do jeho očí. Len prosím, zabudnite na tie predpísané ideály tejto doby, skúsme dospieť. Alebo nie pokúsme sa o evolúciu nášho druhu. Som fakt nasraný, som fakt šťastný, som fakt všetko ZNOVU! AKO BOH........
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár