" Aj to aby si bol so mnou na vždy ocko?", premýšľa Nina na hlas,
" Určite aj to zlatko, vieš že by som ťa neopustil slniečko.", usmeje sa a pozerá na padajúce hviezdy " Aha, aha, ocko, teraz letia tri naraz, čo si želáž ty?",
"Miláčik ale to sa nehovorí, potom sa to nesplní", vravím pritom ako si ju pritisne bližšie k sebe.
"Ale ocko, ja aj tak viem čo si želáš, aby si bol navždy so mnou, však?"
"Ach ty moje slniečko, ty vždy vieš načo myslím?!", dá jej pusu na jej krásne jemné vlásky, miluje ju, nikdy si nemyslel, že bude otcom. A teraz? Teraz leží uprostred ničoho, so svojím jediným šťastím, čo mu ostalo, čo dostal, ako dar. Spočiatku si myslel, že ako bremeno.
"Áno, lebo sme prepojený, teleprakticky, minule o tom hovorili v televízore", poučuje Nina svojho otca.
"Myslíš telepaticky však? Ale určite nevieš čo to po.. /jeeee ocko tých je ale veľa, toľko želaní sa mi nestihne splniť nikdy/", vykašľal sa na rozoberanie telepatie, a ďalej si užíval jej anjelsky hlások, jej nadšenie, jej radosť.
" A ocko?, ak by som si želala aby sme mali mamu, aj to by sa mi splnilo?", zosmutnela trocha Nina, a už nebola tak moc nadšená z každej padajúcej kométy. Oblaky pomaly ale isto, začínajú zahalovať jasnú nočnú oblohu.
"Drahúšik, veď ty vieš ako to máme s tou mamou, kľudne si to želaj, a nebuď smutná, pozri vychádzajú svetlušky", odláka pozornosť od utrápenej Nininej hlavy.
"jééééééj, poďme ich chytať prosíím, zobrala som si aj nádobu čo coho ich chytíme", vyskočila nohy a ťahal svojho otca za ruku, jemu sa spočiatku nechce behať po lúke, a naháňať svetlušky, ale nemá na výber, nikdy by nechcel sklamať Ninu, aj keď vie, že raz to príde, no do vtedy...
"Tak poďme natooooo!!!", zakričí vstane chytí ju do rúk, a beha s ňou po lúke, robí lietadielka, smejú sa obaja, mesiac na nich svieti, hviezdy sa pozerajú na tú radosť, a svetlušky sa trasú strachom, aby ich nechytili.
Položí ju na vlastné, aby si nejakú tú svetlušku chytila sama, moc jej to nejde "Ockoooo! /hovorí kričí nahnevane/, ja ich nemôžem chytiť, pomôž mi prosííím?", chce si vydobyť ľahkú pomoc.
"Určite nie zlatko, ale vysvetlím ti ako nejakú určite chytíš, skús na chvíľku prestať pobehovať ako splašená, ty moje slniečko, daj tú fľašu nad hlavičku a čakaj, jedno alebo ti tam určite vlietne, je ich tu moc, moc veľa", prezrádza jej taktiku lovu na svetlušky. A zabralo to. Nine sa podarilo chytiť dokonca tri naraz, on nechápal ako je to možné, jemu sa nepodarilo nikdy chytiť ani jednu.
"Aha!, ocko, mám tri !, zatvára fľašu zaujatá Nina a pritom si olizuje vrchnú peru, ako keby robila tú najzložitejšiu vec na svete. On sa na ňu zahľadí a usmeje, je hrdý, šťastný, a má všetko čo potrebuje.
" No vidíš, aká si šikovná, poviem ti ale tajomstvo, mne sa ešte nepodarilo chytiť nikdy ani jednu svetlušku", povzbudzuje Ninu, ktorá ja na seba právom hrdá a dá bradu najvyššie ako len vie.
"Vieš ocko, ja mám jednoducho talent, ale ja si myslím že dnes sa ti podarí chytiť aspoň jednu", Nina otvorí fľašu a vpustí svoj úlovok.
"Zlatko čo to, preboha robíš",
"Chcem aby si chytil aspoň jednu, aj tak som ich chcela pustiť, na", načahuje k nemu fľašu, jej drobunkou ručičkou.
"Ty si tak dobručká Nina, milujem ťa, vieš o tom však?", načahuje sa po flašu, "áno ocko, aj ja teba, a teraz to ukáž tým potvorám!", povzbudí ho Nina, najlepšie ako len vie a zaujato hladí, na fľašu, v duchu sa modlí za to aby nejakú chytil.
Prešla hodná chvíľa a stále nič, Nina už bola znudená, a prestávala veriť, že sa mu to podarí.
"Ale ocko, tebe sa to naozaj asi nepodarí"
"Vidíš ja som ti to hovoril, poďme už domov, musíš ísť búvať, a ja musím ísť ráno do roboty"
"Dobre", nenamieta, počúva svojho otca nemá dôvod mu ovrávať.
Nasadnú do auta, Ninu pripúta na detskú sedačku, nesmie a jej nič stať, nikdy, to by si neodpustil. Nine sa to ale nepáči, ale tiež vie, že otca neprehovorí, aby mohla sedieť v predu, a nemá na to už silu. Hneď ako zabuchol dvere, jej očká sa zavreli, a už snívala o svojich, zatiaľ, nesplnených snoch, ktoré prídu z vesmíru, z tých padajúcich hviezd, rovno do jej života.
Prídu domov, a on ju potichu prenesie rovno do postele, dá jej pusu na čelo, usmeje sa, ide si ľahnúť aj on. Zajtra musí byť v práci.
Skoro ráno vstane, a čaká na opatrovateľku, pritom si popíja kávu a číta noviny, čo sa deje vo svete, musí mať prehľad, Nina je zvedavec, pýta sa ho na všetko možné, aj nemožné. Nikdy neprejde minúta, bez otázky, zdá sa to byť otravné, ale on jej rád odpovedá. Ba vďaka tomu je vzdelanejší, ako ktokoľvek z jeho okolia. Vie odpovedať takmer na všetko. "crrrr", zazvonil zvonček, opatrovateľku pozve ďalej, ako vždy, vysvetlí jej čo a ako má robiť, ako vždy, nechce aby na niečo zabudla. Ona vyzerá dosť otrávene, no si chce byť istý, že jeho miláčik bude mať všetko. A má všetko.
Nasadne do auta zapne rádio "Dobré ráno, všetkým poslucháčom..." to čo vždy, čo každé ráno, znova dookola, stereotyp, nikdy sa v ňom nechcel ocitnúť, nečakal ale, že ho to bude baviť, aspoň kvôli nej, a tak sa usmieva, zacúva, stočí volantom, zaradí jednotku, a už je na ceste. Myslí iba nato, aká bude Nina šťastná, keď príde z roboty, vždy naňho skočí a vy objíma. Zastane na stopke, pozrie do ľava, nič, do prava, nič, ešte raz do ľava... Pri okienku sa objavy silueta v človeka v kapucni. Namieri naňho devinu a... BOM sklo sa roztriešti, jeho mozog po čelnom kle tiež, silueta otvára dvere a vyhadzuje ho z auta, nasadá. A upaľuje si to niekam preč, do neznáma, ako kométa, odlieta, z jeho nehybného telo sa rozteká krv, "preboha zavolajte políciu, niekoho tu zastrelili" znie takmer prázdnou ulicou. Umrel a Nina ?
Nina otvára očká, niečo sa jej nezdá, zobudila sa a cíti sa, akoby mala mať ten najhorší deň v jej živote, no potom si spomenie, že ocko príde o piatej domov, a ona ho môže vystískať že od neho dostane pusu, a tak sa usmeje, vylieza z postele, a ťahá za sebou svojho obrovského plyšáka, čo dostala len tak, aby bola šťastná. "ahoj", hovorí svojej opatrovateľke, tá sa na ňu ani nepozrie. Posadí si svojho plyšáka ku stolu, zaleje pripravené cereálie mliekom, a chrúme s chuťou... Ale ten pocit, ten divný pocit, čo v nej stále pretrváva...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár