Hrabeš sa v mojom vaku a šmátraš v pilinách môjho slamníka. Nič nenájdeš, a predsa je tam čosi ukryté: plán môjho domu, tisíc obrázkov mojej minulosti a projekt mojej budúcnosti.
A to ešte nič nie je, pretože je tam tiež veľká zemepisná mapa v merítku 1 : 25 000, na nej je s maximálnou presnosťou vyznačený bod, kde budem môcť opäť nájsť vieru v spravodlivosť.
Zbytočne sa kvôli mne znepokojuješ. Až ťa jedného dňa pochytí hnev, urobíš rámus niektorým zo svojich strojov a zhodíš ma na zem, uvidíš že sa z môjho tela zdvihne moje druhé ja, o veľa krajšie než to prvé. A tomu, už nedáš cedulu na krk, pretože uletí preč z ostrých drôtov, a nazdar...
Som tak stvorená, zvonku je to záležitosť veľmi pohodlne ovládateľná, ale vo vnútri je ešte niekto...
... a to je pre teba, vážená "ríša" veľké sklamanie.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
artusios
4. 8.augusta 2014 12:01
upečiem
Napíš svoj komentár