Ticho, ktoré som predtým milovala mi teraz naháňa strach, nedá mi spávať a mrazí ma. Núti ma skladať účty sebe samej. Núti ma počúvať neľútostné obvinenia svedomia.
Ticho v ktorom som kedysi počula Boži hlas, sa mi teraz stalo "démonom", ktorého chcem prebiť ohlušujúcimi zvukmi a vodopádom dunivých rečí. Predstavuje pre mňa nebezpečie, ktoré si držím od seba...
Cítim praznotu.
Bože, kde si? Prečo sú Tvoje slová pre mňa zrazu nezrozumiteľné? Nerozumiem Tvojmu počínaniu... Dopustil si Ten "zázrak", aby si ma skúšal? Alebo si mi chcel ukázať správnu cestu?
Hádžem slovo na slovo, vypĺňam svoju prázdnotu haraburdím, nie som schopná rozhodnúť sa a opustiť terén zbytočnosti, zostávam na povrchu veci, objavujem len štipku z reality, a netrúfam si dištancovať sa od tých, ktorým Jeremiáš hovorí "kruh posmievačov."
Za všetko môže moja pýcha. Chýba mi pokora. Skamarátila som sa s mormonmi a verila som, že im môžem ich filozofiu vyvrátiť. Veď ,teologii sa venujem už piaty rok... Koľká to pýcha!!
V priateľskej diskusii sa "doťahujeme o veršíky." Hovoríme o Bohu bez Boha... Vieme vôbec, čo je Pravda? Máme toho istého Boha a predsa hľadáme len to čo nás rozdeľuje a nie to,čo nás spája.
A výsledok? Mohol sa Ježiš zjaviť v Amerike? A prečo by sa nemohol?
Och, Pane, Ty vieš, že neverím na náhody. Prečo to "náhodné" stretnutie?
Som zmätená...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
1
vreskot000
1. 11.novembra 2018 23:38
Ahoj pelly. Pekný článok. Viem ze si ho písala už pred časom ale nevadi. Bolo by fajn, keby si sa sem vrátila s nejakou novou tvorbou
Napíš svoj komentár