Keď si umyla zuby svojou výrazne tirkisovou kefkou,tak sa uštipla, aby sa uistila ,že je hore.Potom si už bola na sto percent istá, že nespí.Zapla si rádio na "volume 100" a plná života si navliekla nové džínsy , čierne tričko,zopla si vlasy do copu a pobrala sa do kuchyne.
Tam ju už čakali horúce vafle s lekvárom a šľahačkou.Pri tanieri stál vysoký sklenený pohár,ktorý bol až po okraj naplnený oranžovou tekutinou.Sadla si za stôl a už už si chcela odhryznúť,no v tom ju vyrušil vysoký tón maminho hlasu.
,,A na nás sa nečaká, miláčik ?" Sharu zaskočila mamina prehnaná reakcia,preto sa rýchlo otočila a hneď jej aj bolo jasné prečo ju mama oslovila "miláčik".Vedľa jej mamy stál nejaký pánko v obleku s kufríkom v ruke a pripomínal nejakého upíra z hororu.
Shara sa radšej rýchlo strhla z myšlienok o zvláštnom chlapíkovi, ktorý bol zaiste maminým dôležitým kolegom a rozhodla sa počúvať aby jej neušla pointa tématu.
,,Takže toto je pán Schwartz, ktorý je mojim kolegom," odkašľala si ,,a bude u nás zopár týždňov bývať." vrhla na ňu pohľad, z ktorého jej bolo jasné ,že nemá právo vypovedať,pretože čokoľvek čo povie bude pri večeri použite proti nej ,teda má právo prikyvovať.Tak teda prikývla hodila na upírskeho chlapíka falošný úsmev a odišla .
Na príjazdovej ceste ich sídla už na Sharu čakalo biele BMW, ktoré ju každé ráno vozilo do školy.Shara bola s veľmi bohatých rodinných pomerov, nebola namyslená ,aj keď tak možno pôsobila.Bola pekná,vysoká s ryšavými vlasmi.Obvykle nosila obtiahnuté rifle dole úzke, ktoré jej dokonale sadli na jej štíhlu postavu.Obľubovala topánky na vysokom podpätku a dlhé tričká.
Shara vystúpila z auta, poďakovala sa šoférovi za odvoz a zabuchla za sebou dvere.
Keď kráčala po chodníku, cítila na chrbte zvedavé pohľady.Konečne dorazila do triedy, kde sa zvítala so spolužiakmi a sadla si.Práve vošiel do triedy učiteľ, keď ju príšerne rozbolela hlava.
Vyučovanie bolo nudné, nezaujímavé.Rodičia ju totižto strčili na strednú školu študovať právo, hoci jej sen bol stať sa umelkyňou.
Keď vyšla zo školy, rozhodla sa ,že sa pôjde prejsť. Stále po škole si zašla na obvykle miesto, ak na to mala čas.Dnes jej odpadla hodina výtvarnej , takže ho mala až - až.
Včera v noci sa jej sníval zvláštny sen. Začala nahlas rozmýšľať: ,,Bolo to presne takto, odpadla mi hodina výtvarnej, potom som sa išla prejsť a stretla záhadného chlapíka ktorý vyzeral...počkať.. vyzeral presne ako ten chlapík, čo ráno stál v našej kuchyni....," vzdychla, ,,zvláštne," pomyslela si. A zrazu si všimla, že je na známom mieste. Bolo to pre ňu krásne ,ničím nerušené miesto, o ktorom vedela iba ona, bolo síce asi pol hodiny cesty ďaleko , no jej neprekážalo sa trocha prejsť pre toľkú krásu. Všade naokolo boli stromy a v strede čistinka s malou fontánkou ,vedľa ktorej stála smutná breza.listy šušťali vo vetre, na nohách ju šteklila mokrá tráva.Stála opretá o starú brezu a rozmýšľala.
,,Ahoj!" strašne sa zľakla elegantného hlasu,ktorý ju vytrhol z myšlienok.Keď sa obzrela ,bol to naozaj ten,čo si myslela - chlapík, pripomínajúci upíra.
Na toto miesto chodievala už 2 roky skoro každý deň, no nikdy tu nikoho nestretla.O to podozrivejšie to bolo,nehovoriac o jej zvláštnom sne.
,,Prepáč,nechcel som ťa vystrašiť."
,,Nič sa nestalo,ako to,že .. tu predsa nikto nechodieva."
,,Ale áno chodieva," jeho hlas znel sebaisto ,,ty ."
,,Vy ma sledujete ?"opýtala sa nedôverčivo.
,,Oh!To nie."chvíľu zaváhal a napokon rýchlo dodal.,,Ja..len ..videl som ťa ako tu kráčaš tak som si pomyslel že budeš chcieť spoločnosť.Teda som išiel za tebou."
Shara mu samozrejme neverila,ale svoj názor si radšej nechala pre seba.
"Takže vy budete u nás bývať ?"zmenila tému
,,No áno ,vlastne tvoja matka ma požiadala aby som u vás ostal na pár týždňov ,vraj
má nejaké neodkladné záležitosti..."
,,Jasné neodkladné záležitosti , ako inak , ona ma nejaké záležitosti , a vy máte dohliadnúť na jej kšefty a na mňa však ?!!"skočila mu do rečí pretože toto už poznala na spamäť.
,,No tak nejako."nesmelo sa ozval vystrašený chlapík.,,Ako vidím už to poznáš,čo ?Tvoja matka je výborná právnička."
,,Niekedy by sa mohla posnažiť byť aj výbornou matkou!"Okríkla sa,otočila na opätku a odišla.
Keď sa vrátila domov, ostala zaskočená,pretože "pán Schwartz" už sedel za stolom v maminej kancelárií a spoločne popíjali kávu.Shara potriasla hlavou, a zobrala si jablko.Vošla do svojej izby,napísala úlohy,zapla hudbu,nakreslila na čistý papier anjela,popratala,šla sa najesť, pozrela si nejaku Talk show a bolo asi 22:00 keď si išla ľahnúť.Dlho nemohla zaspať, no nakoniec sa jej to podarilo.Nespala dlho,ked ju zobudil strašný rachot vychádzajúci z maminej kancelárie.Rýchlo vstala,a bežala sa pozrieť čo to bolo.Keď tam vošla ,všetko bolo na svojom mieste,iba na zemi ležala otvorená kniha,na strane , kde bolo napísané ,,Smrť." a na druhej ,,Život.,,
Vystrašená Shara zopakovala slovíčka sama pre seba.
,,Čo si vyberieš ?"Shara sa strhla na hlas za jej chrbtom. Stála tam jej mama, a v ruke držala neidentifikovateľný predmet, ktorým sa začala oháňať.
,,Mama!!!" Shara skríkla budiac sa s tým že sedí na posteli,a to všetko bol iba sen.
Okamžite bežala do maminej pracovne kde videla samú seba ako leží na podlahe.
Skúsila to isté čo v ostatných snoch - uštipla sa, no nič sa nedialo. Nemohla sa zobudiť...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tanuliiq
20. 8.augusta 2010 16:24
je to uplne super !!!!!! =D
Napíš svoj komentár