,,Poď ešte na jednu,'' povedal mi asi po pol hodine. A tak som šla. Nová krajina, možnosti, ľudia, chcela som sa zoznámiť a brala som to ako dobrú príležitosť na rozhovor, chcela som cítiť všetko a využiť každú možnosť, ktorú mi to mohlo ponúknuť, aj to tak bolo. Ľudia majú pri zlozvykoch jednoducho k sebe bližšie ako som si myslela. Hovoril mi o ďalších veciach, miestach kde bol a nebolo toho málo. Pre neho by som fajčila aj jednu za druhou a on si to zrejme dobre uvedomoval, rovnako ako svoj skvelý výzor. Mal nádherne oči, úsmev, celý on bol taký elegantný a sexy.
Raz cestou z jedného žúru ma pobozkal, tak nečakane a vtedy som pochopila, že toto nie je dobrý smer, akým sa uberáme, no stále jedna časť mňa ma tam ťahala a chcela, aby to pokračovalo, aj keď následky mohli byť až katastrofické kvôli jeho povesti, nedochvíľnosti a tomu, ako rýchlo sa vedel zmeniť, keď dostane, čo chce. Ja som to chvíľu prehliadala a zdal sa mi skutočne úžasný. Až čas a zdravý rozum mi otvoril oči. A samozrejme aj názory iných, zainteresovaných, ľudí. Pochopila som, že toto nie je cesta pre mňa.
Stále som si hovorila, že by som ho chcela, priťahuje ma, celý on, ako rozpráva, aký je sčítaný, nikdy som nestretla nikoho ako je on, pravdepodobne preto, lebo som príliš mladá a ľudí v jeho veku som moc nestretávala, čo musím zmeniť. A ešte musím aj dozrieť, aby taká veková skupina bola pre mňa akurát, teraz je to troška prepisknuté a ten vekový rozdiel badateľný, aj keď zastávam názor, že vek je len číslo a záleží od toho, ako spolu ľudia vychádzajú.
Aj on si to myslel, kým nepretiahol znova jednu seberovnejšiu...
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
1
dahmergacy
6. 7.júla 2014 12:00
palec hore
Napíš svoj komentár