malý mužík onanuje.
Nieje zlodej ani vrah,
preto nemusí mať strach.
Vždy, keď peknú devu zočí
do cesty jej ihneď skočí.
Žiadna to však nemá rada,
keď jej ukazuje hada.
Každá ihneď stratí reč
nato s krikom beží preč.
Je to chlapík vytrvalý,
každý deň sa z parku valí.
Boja sa ho ľudia prostí,
že je vulgárny a sprostý.
Či je leto a či mráz
manik skáče z kríkov zas.
Tasí ten svoj inštrument,
cez týždeň, aj cez víkend.
Raz keď novú obeť zočil,
bez vahánia pred ňu skočil.
Myslela si, ze len močil
klobásu však na ňu stočil.
S krikom beží na zástavku
v snahe zohnať pomoc dáku.
Skáče, ona jedným skokom
ponad lávku, ponad plotom.
Pod lopatkou uz ju durí
úchylákov koniec rúry.
Je to ešte hodný kus
stojí tam však autobus.
Dvere syčia, deva vbehne
myslí že ju nedobehne.
Nedobehol, krv mu vrie
vo dverách ma potrubie.
Darmo búcha, darmo bľačí
darmo oči na sklo tlačí.
Autobusár bez váhania
spustil proces rozbiehania.
V snahe zostať v jednom kuse
beží popri autobuse.
Ktovie či on doskáče,
na zastávku do Rače.
Kedže nieje maratónec,
kričí ako Braňo Hronec
márnu snahu toho chlapa
ukončila prvá lampa.
Je to veru príbeh smutný
zostal mu len pohľad mútny
na idúci autobus,
čo mu vezie údu kus.
V parku, tam kde rastú tuje
malý človek na zem pľuje.
S hadicou uz nemetá
od tých čias tam zametá
Báseň
Komentuj
3 komenty k blogu
1
gothicpoethic
5. 7.júla 2009 11:15
Toto tu už bolo
Napíš svoj komentár