Strach- najhorší radca

Možno sa pýtate prečo práve strach. Však je veľa, oveľa horších pocitov, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie. Ale je to práve strach, že niečo stratíme, ktorý nás predurčuje k tomu aby sme sa toho držali cez mŕtvoly. Strach, že sa niečo nepodarí nás odsúdi k tomu aby sme to napríklad vôbec neskúsili. Strach, že niečo nevyjde tak ako si to predstavujeme k tomu aby sme všetko silou mocou nechali tak ako to bolo.


Zoberme si malé dieťa. Tomu nevysvetlíme, že ak niekomu požičia svoju hračku neznamená to, že ju stráca natrvalo. Že je stále len jeho, no môže potešiť aj niekoho iného. Jednoducho sa bojí . A ako sa začne brániť dieťa? Začne plakať kričať a maximálne „narušiteľa“ udrie. Dospelí však dokážu aj oveľa horšie veci.


Všetko ma svoj dôvod. Nič na svete sa nedeje bez príčiny. Teda aj keď niečo nedopadne tak ako sme si to predstavovali, je potrebne nájsť a zobrať si z toho to užitočné. Nedá mi nenapísať ošúchanú frázu: „Všetko zlé je na niečo dobré.“ Minimálne na to, aby nás to urobilo silnejšími a odolnejšími.


Je to smutné. My ľudia, vlastne nie sme schopní užiť si život. Bojíme sa a to nás determinuje. Bojíme sa všetkého. Od tmy, cez výšku, či smrť až po neúspech. Kvôli tomuto sa nikdy nemôžeme rozhodovať impulzívne, nezistíme aké by to bolo prekonať svoje predsudky voči niektorým situáciám, nezistíme, že všetko má aj svoje výhody a nie len zápory. Neuvidíme ten prekrásny výhľad z hory, lebo sme zbabelí na ňu vyliezť. Áno. Ľudia sú zbabelí. Život by mohol byt oveľa jednoduchší, keby sme neustále nemysleli len na dôsledky svojich činov. Myslím na možné neúspechy. Samozrejme nehovorím, že sa teraz máme bezhlavo do všetkého vrhať, stačí len trochu riskovať. Oslobodiť sa od názoru že všetko dopadne zle. Život je predsa nádherná vec, tak si ho nekazme. A žime.

 Úvaha

0 0 0 0 0

Komentuj

18 komentov k blogu