Byt len Ja. Velakrat som takym chcel byt. No niesom taky. Trapia ma druhí. A v poslednej dobe sa mi stava, ze ma trapia uplne cudzi ludia. Nemyslim len modre z neba, tam su tie osudy az prilis tragicke. Myslim skor ludi ktorych spoznavam kazdy den. Kazdym dnom stretnem niekoho kto sa ma stokrat horsie ako ja, a cim som starsi, tym mi tie ruzove okuliare viac a viac praskaju. Az pride den kedy sa zlomia, a vtedy pridem aj o tu poslednu nadej.
Spoznam cloveka, spriatelim sa snim, a v priebehu niekolkych dni co sa mi otvori,tak zistim, ako keby som ho poznal cely zivot. Kazdu jeho chybu, jeho mysel, ako keby sme boli siamske dvojcata. No to by bolo lahke este. Tazke to je vtedy, ked zistim, čo vsetko uz prezil, co ho trapi a ako trpi. Kolko bolesti nosia niektori ludia v sebe, za to by si zasluzili ist rovno do neba po dlhom a spokojnom zivote.
Toto pisem preto, lebo dnes sa to trochu viac nahromadilo a opat som bol s tymito ludmi v kontakte. A nejak uz zacinam brat blog ako ventil. Keby nie tak asi vybuchnem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár