Jedného zasneženéého dňa na základke v 3. ročníku sme išli z družiny venka a boli sme v zasneženom parku. Bol tam taký jeden týpek, už od prvej triedy sa mi neľúbil ten jeho kindl-xicht čo vyzeral ako keby si ho od narodenia líčil niveou a iným kozmetickým brajglom. Bol o polovicu vyšší než ja, no to mi nebránilo podmaniť si toho obriska! Zatiaľ čo on tam sa hral s ostatnými, ja som vymýšlal ďábelský plán ako si toho obrieho chobota podmaním. A vtedy som to našiel! Bolo tam obrovské hovno, ktoré som zakryl kopou snehu a pekne som ten sneh rozmázl aby vyzeral pekne biely Keď som to mal hotové, tak som zavolal toho obra a ja mu vravím. Hen, kukaj aký biely sneh! On sa len nemotorne pousmeje a ja mu vravím. Chyť sa ho, je jemný ako prach. Obor tam natiahol ruku a drb ruka bola od hovna. Keď si spomalene zmýšlajúci obor uvedomil že to bolo hovno, začal ma naháňať ale ako to dobre vieme či už z mytológie alebo z praxe, obor nevie rýchlo utekať (zlá motorika ) Utiekol som mu k učiteľke, kde si ten chobot na mňa nemohol trúfnuť a užíval som si pocit víťazstva


Pamätajte si, keď to chcete niekomu natrieť, tak použite hovno!

 Napínavý príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
montanalegal  19. 4. 2014 11:14
Tento článok sa dactylogrammycky a a makrosomnicky nezhoduje s makrodonciou ani s tafónomiu dnešným tenancidiom.
Je to úplne jasné, že haemorrhoides tu zohral významnú úlohu pri lakrymosuskej laktycádii.
Napíš svoj komentár