V jeden horúci letný augustový deň ma pri bežnom chatovaní na Pokeci oslovilo jedno dievča. Hneď prvé rýchle pošty boli ladené z jej strany veľmi príjemne. Písala ako som jej sympatický (usudzovala len podľa mojej fotky). Ja som ju požiadal, či ma nevpustí do albumov, keďže som bol zvedavý, s kým mám tú česť. Priznám sa, že aj mne bola hneď veľmi, veľmi sympatická. Písala inteligentne, k veci a aj vtipne. No, jednoducho naše písanie v ten večer malo iskru. A tú iskru to malo aj ďalší a potom ďalší a veľa iných ďalších večerov. Po pár dňoch si odomňa pýtala telefónne číslo. Tu som ostal na rozpakoch, nezvyknem len tak ľahko rozdávať moje číslo ľuďom z Pokecu. Iný dôvod je aj ten, že som dosť hanblivý človek a takáto forma komunikácie mi vyhovuje. Po krátkom premýšlaní som jej telefónne číslo napísal. Ona mi aj sľúbila, že na druhý deň mi napíše sms, a že mi nebude volať. To, čo sľúbila aj dodržala. Spomínaná veľmi milá sms mi na druhý deň ráno prišla. Odpísal som jej aj ja. Boli sme si vzájomne sympatickí čoraz viac. Je to zvláštne ale ja som v nej videl takého,,anjela“, že som jej navrhol pozvanie na kávu, hneď na druhý deň, čo sme si začali písať. Ona bola z toho mimo. Po chvíľke povedala ,,dobre“. O dva týždne na to som už aj štartoval do 150 km vzdialenej Žiliny. Stretli sme sa na vopred dohodnutom mieste. Už týždeň predtým sme sa dohodli, že prespím u nich doma. Hovorila, že rodičia budú akurát v tom čase na dovolenke v zahraničí, takže žiadny problém v tom aby som prišiel nevidí. Hneď ako som ju prvýkrát naživo zbadal, len som si utvrdil, že aká je úžasná, aká je krásna, milá a ako ma ,,žerie“. Najprv sme trocha podebatovali v kaviarni v jednom hypermarkete. Neskôr sme sa vybrali do centra mesta a poprechádzali sme sa tam. Ešte deň predtým sme sa rozprávali ako nám bude spolu krásne, že si kúpime dobré vínko a budeme celú noc spolu debatovať a ... To vínko sme kúpili, nasadli do auta a ona ma navigovala. Naša dohoda bola, že pôjdeme k nim domov, no nestalo sa tak. Mal som zastaviť pri jednom žilinskom hoteli. Urobil som tak a pýtam sa jej, že čo sa deje? Prečo nejdeme k vám domov? Začala mi trocha nešikovne vysvetľovať, že k nim domov sa nedostaneme, že ona nemá kľúče pretože aj keď jej mama išla na dovolenku, jej nevlastný otec nečakane musel zostať doma, pretože mu zomrela matka a on teraz rozvážal rodinu z karu domov. Už vtedy mi toto bolo zvláštne aby 19 ročné dievča nemalo kľúče od vlastného domu. A tak sedíme v aute, ona ma presviedča, že všetko bude ok, že na recepcii pracuje jej kamarátka a ona ubytovanie v tomto hoteli bez problémov vybaví. Ja som nakoniec povedal, že dobre. A tak sme skončili v hotelovej izbe. Bolo nám obom krásne. Ráno mi nečakane oznámila, že akurát prišiel domov jej pravý otec z Nemecka na dva dni domov, a že ona sa s ním chce stretnúť, pretože pre ňu je to vždy výnimočná udalosť, keď jej vlastný otec po dlhých mesiacoch príde konečne domov. Tak sme sa ešte chvíľu v hotelovej izbe rozprávali a krátko popoludní sme sa aj rozlúčili s dohodou, že sa čoskoro uvidíme v Trnave, kam vraj ona nemá problém za mnou kedykoľvek prísť.
Prešli dlhé tri dni, čo sme sa nevideli. Napokon v posledný augustový deň prišla za mnou do Trnavy. Naše popoludňajšie stretnutie trvalo len pár hodín ale bolo o to krajšie. Na tomto stretnutí sme sa opäť dohodli, že sa o pár dní uvidíme. Ja som z nej bol po tomto stretnutí doslova unesený a aj ona. Aspoň som si to myslel. Cítil som krásny pocit, cítil som, že ma má naozaj konečne niekto rád. Svedčilo o tom aj jej správanie aké mi preukazovala. Objímanie a bozkávanie na železničnej stanici.
To bolo naše posledné stretnutie. Odvtedy som Zuzanu už nevidel. Ona mi, síce, často písala, že, veď, čoskoro sa znova uvidíme a hovorila mi to veľmi často. No, ja som tomu pomaly prestával veriť. Zrazu už aj naše chatovania neboli také ako predtým. Predtým, keď sme sa dohodli, kedy sa na internete znova stretneme, tak to aj platilo a obaja sme dohodnuté časy dodržiavali. Toto už neplatilo. Aj keď ma občas utvrdzovala v tom, že všetko je ok, že sa nemám čoho obávať. A to už ani nehovorím o telefonickom kontakte, ktorý so mnou napokon prerušila úplne. Ani na sms nereagovala. Nastalo dlhé obdobie ignorácie. Ja som tento čas prežíval veľmi ťažko. Nevedel som si to vysvetliť. Čo sa také stalo, ako je to možné? Nevedel som si na tieto otázky odpovedať. Začal som rozmýšľať nad viacerými verziami. Nemá ma už rada? Našla si niekoho iného? Zdalo sa mi to veľmi čudné. Keďže som vedel, akú školu Zuzana skončila, na internete som si našiel zoznam jej spolužiakov, od ktorých som na Facebooku chcel zistiť, čo je Zuzana vôbec za človeka. Musím povedať, že nič zlé mi o nej jej byvalí spolužiaci nepovedali. Až od jednej som sa dozvedel, že ona je jednoducho taká povaha... Vraj v momente, keď sa na ňu nejaký chalan namotá, v tom okamihu ona povie len ,,bye bye“ a už jej niet. Hneď som si pomyslel, že presne toto bude asi aj môj prípad. A ja som si len kládol otázku ,,prečo“? Zrazu ma začalo zaujímať čoraz viac vecí. Všetko som si stále premietal v hlave – celé dni. Začal sa zo mňa stávať ,,detektív“. Postupne som si len tak zo srandy do Google začal zadávať telefónne čísla, mená jej príbuzných, kamošov atď. Na moje prekvapenie som zistil veľa pre mňa zarážajúcich informácií, z ktorých vysvitlo, že Zuzka vôbec nie je z mesta, z ktorého mala byť. Jej mama vôbec nie je psychologička ale má iné povolanie. Jej sestra sa nevolá Katarína ale inak. Jej rodičia nie sú rozvedení ale žijú v usporiadanej rodine. Žiadna jej kamoška nepracuje v hoteli, teda za hotel riadne zaplatila, čo mi bolo aj potvrdené priamo z recepcie hotela na moje vyžiadanie mailom.
Po dlhom čase, počas ktorého som do Zuzany dorážal mi konečne prišla aká – taká odpoveď na moju otázku: ,,Prečo“? Hovorila, že Pokec je miesto, kde si človek môže čokoľvek vymyslieť, prekrútiť. Preto nepociťovala dôvod hovoriť mi pravdu. Napísala mi, že ona nevedla dopredu odhadnúť, že z Pokec friend môže vzniknúť väčšia láska. Priznala, že spravila veľa chýb už na začiatku. Bolo jej ľúto všetkých klamstiev. Obdobie ignorácie mi vysvetlila tým, že aj ona je len človek a nevedela ako ďalej. Rozhodla sa teda ukončiť náš vzťah ešte predtým ako by som sa mal dozvedieť celú pravdu...
Na celý tento príbeh dodnes nenachádzam odpoveď. Odpoveď na jednoduchú otázku: ,,Prečo?“ Prečo sa toto všetko - celý ten príbeh začínajúcej ,,lásky“ skončil takto? Načo to bolo dobré? Prečo, prečo? Nepochopím...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
12pusinka16  7. 11. 2010 22:31
sami fake...
Napíš svoj komentár