.ste prepašovaný na najsnobskejší raut hotela pri priehrade. okolo vás sa mihajú rozkysnuté tváre podnikateľov, spolu s nablyšťanými umelými úsmevmi vyprázdnených, a pózu dokonalého života udržiavajúcich manželiek. musíte si dať pohár kvalitného červeného, inak tento večer neprežijete. zrazu sa schytíte, rozhodli ste sa tancovať prvý krát s vaším novým objavom. pri tanci sa vytvorí puto tak silné, energia, až vôbec nevnímate vyprázdnený parket. manželky (...milenky?) na ihličkách závistlivo pozerajú na vaše balerínky. Neriešite nič, len sa točíte do rytmu, vnímajúc svoje telo, jeho telo, harmóniu. Súzvuk. Zrazu hudba prestane hrať, a vy prekvapene počujete potlesk okolia. Rýchlo sa stratíte do kúta, a v lícach sa vám hromadí červeň. Cítite, že ste vniesli život do neživota.
.prší, a vy sedíte v byte, z ktorého viete, že odídete. Jeden príbeh ostane navždy s otáznikom, čo keby si sa rozhodla inak? Pomaly rytmicky miešate vareškou večeru pre dvoch, z prázdnych políc na vás kričí na vedomie konca. Časovač na chladničke odratáva posledné sekundy alternatívnej verzie reality, ktorú ste si na chvíľku ukradli, aby ste zistili, že toto nie je rola, v ktorej ostanete navždy. Otvoríte okná, a zrazu počujete v diaľke plakať bábätko. Vstanete, hodíte posledné knihy z police do tašky. Neviete, čo ešte by sa dalo urobiť, sadáte si na posteľ. Žmolíte pokrývku, a napätie do vás vyfukuje bubliny, praskajúce vo vašom vnútri. Zrazu počujete zvuk kľúča, otáčajúceho sa v zámke. Preglgnete.
*
.na skupine závislých pacientov od alkoholu mlčiacich celé dni, prehovorí prvý krát útla jednoduchá dievčina – bezdomovkyňa. zajakávajúc sa, zdôverí sa so svojím problémom. chvíľu je ticho, no zrazu najväčší grázel oddelenia, bývalý väzeň povie, ako ho kedysi šikanovali. ako sa treba brániť voči agresorom. chce počuť viac. dievčina je ohromená. po dlhej dobe ju niekto naozaj počuje. prerývane ďalej nesmelo rozpráva svoj príbeh. začína plakať, a slzy jej prinášajú úľavu. Keď skončí, ostáva ticho... nenápadné tlapkanie rúk sa zosilní do dynamického potlesku. Skupina dýcha. Na sekundu zdvihnete kútiky úst, a vnútri sa vám rozleje príjemné teplo.
*
Skutočný príbeh
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@piotra cením si tento komentár, pjo. rozhodla som sa učiť sa kráčať v ústrety vlastnému strachu, nalinkovaný život s typickými hodnotami mi neprináša "pravosť". trvalo to dlho, a "žiť" som začala, až keď som "musela". viem, že tvoja cesta sa tiež vyprofiluje. minimálne, keď bude(š) musieť
Napíš svoj komentár
že raz chcem zažívať a žiť momenty, ako ty.
a nie len prežívať v dlhom časovom období.