Po azúrovo čistej pláži sa vlečie ťažkými krokmi perleťový drak. Zo svojho vnútra chrlí ohnivé smaragdy. Chce ich však späť, sú príliš krásne na to, aby ostali na pláži. Požiera ich, a dávi sa nimi. Nevie však prestať, hltá mamon, ktorý ho vháňa do vlastnej sebadeštrukcie.. Nakoniec klesne na zem a zomrie.


V honbe za imaginárnou túžbou podpilujeme konáre nad vlastnými svetmi a kopeme si vlastné hroby. Šedivé a nudné, ako konvencie, ktorým sa podriaďujeme.


Nejde o to, hľadať cestu, ktorou sa vyberieš. Ciest je milión, niektoré sú vyšľapané, ošúchané, iné zarastené kríkmi a tajomné.

Najlepšie sa ti bude kráčať po tej, ktorú si

– vyrobíš –


ty.

 Blog
Komentuj
 fotka
thatzooey  23. 5. 2012 21:38
toto som potrebovala počuť
 fotka
ceruzisko  24. 5. 2012 18:15
tak veľmi súhlasím...
Napíš svoj komentár