Prebúdza sa v kresle a cez seba má prevesenú iba tenkú károvanú deku. Na budíku je 5:47, rovnako ako včera. Postaví na kávu a vyjde si na balkón zapáliť cigaretu. Zatiahne si opasok na svojom čudnom župane a vyfukujúc dym pozoruje ako sa prebúdza celé mesto. Vie, že najprv sa svetlá zažnú v byte, ktorý je presne oproti i to, že o pár minút sa susedia pod ním začnú hádať pre peniaze.... odchádza si vypiť svoju horúcu kávu.

V kúpeľni si na tvár namaľuje mímovskú masku, oblečie si veci prehodené cez stoličku a vyráža do ulíc. Niektorí ľudia naňho čudne zazerajú, on sa rozhliada a vyberá si miesto. Vyzlečie si kabát a pred seba položí starú kovovú krabičku. Predvádza scénku šplhanie na ľane. Pár ľudí sa zastaví, hodí mu mincu, usmejú sa, alebo mu zaželajú pekný deň.

Vracia sa domov, vyloží svoj nákup – cigarety, kávu, rožky a bonbóny. Zatrie si masku, posadí sa pred zrkadlo a ochutnáva jeden bonbón za druhým. Neskôr to spraví pantomimicky, bez bonbónov. Sadne si na balkón, zapáli si cigaretu a pozoruje mesto pri západe slnka. Zaspáva v kresle.

Zajtra to isté..

Zobudí sa v kresle - 5:47.Káva, cigareta, káva. Zažaté svetlá oproti, hádka na dolnom. Maska, oblečenie, čudné pohľady. Rozhliada si miesto, nakoniec si vyberie to isté. Vyzlečie si kabát, krabička dopredu a predvádza scénku s bonbónmi, ktorú si nacvičil včera. Pár ľudí sa zastaví, mince, úsmevy, pekný deň.

Nakoniec to skončí..

Oblečie si kabát, vezme si krabičku aby si spočítal peniaze, predtým než odíde na nákup. V tom mu ju vytrhne malý chlapec. Mím chlapca naháňa cez mesto, ľudia majú opäť tie vyčítavé pohľady. Napokon chlapec ujde. Mím sa vracia domov. Po ceste si zapáli cigaretu, vynechá nákupy. Ide si ľahnúť.

Ďalší deň predvádza Mím predstavenie na inom mieste. Má pocit, akoby ho niekto celý čas sledoval. Nakoniec skončí, zbalí si veci, preráta peniaze a v tom uvidí toho istého chlapca. Chlapec je nemí. Ukazuje prstom do úst a je smutný. Trápi ho hlad. Mím mu kúpi jedlo. Mím premýšľa, či chlapec má kam ísť, vezme ho k sebe domov, prikryje ho tenkou károvanou dekou....

Mím sa prebúdza v kresle, cez seba má prehodený svoj kabát. Na budíku je 6:00. Príde do kuchyne, na stole ho čaká horúca káva. Vyjde na balkón – v byte naproti sa už svieti. Spomenie si na chlapca. Hľadá ho v byte, v izbe..no ostala len károvaná deka pohodená na podlahe. Mím odchádza do kúpelne, kde nájde chlapca, ako si na tvár detsky ťarbavo natiera mímovské farby.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
bonita  19. 4. 2011 20:02
strašne milé
Napíš svoj komentár