V pozadí práve doznieva Mozartovo I Allegro a každé ďalšie otvorenie dverí je sprevádzané cinknutím zvončeka. Čašníci s čiernymi zásterkami rozptyľujú dym z cigariet mladých, krásnych dám, popíjajúcich Bordeaux, ktorých pohľady sú často naplnené nadpozemským pokojom. Veľa toho nenahovoria, zrakom namiereným ku dverám, čakajú, že otvorí, že zacinká..Že odloží svoj čierny klobúk na vešiak, odvedie ich a vráti sa poň.

Vonku taxikár zvýši svoju dennú tarifu, mladý pár zastane pred oknom kaviarne, pobozká sa a pokračuje v ceste, staršia žena hodí mužovi do púzdra od husieľ päť frankov a hodiny odbijú jedenásť...

Dievča sa opiera o pult, noha preložená cez druhú. Niečo číta, sem tam odvráti zrak a usmeje sa. Oblieka a vyzlieka si čiernu zásterku, podľa toho ako cinká zvonček. A vonku na lavičke sedí chlapec, kreslí skice s tvárou dievčaťa. Každý deň ten istý obraz, lebo nemá odvahu osloviť ju a toto je spôsob jeho reči.

Už ani neosloví...

Zaznel výstrel a začala vojna.

V pozadí doznieva Mozartovo Requiem, klobúk spadol z vešiaka a skotúľal sa po zemi k mŕtvemu, čakajúcemu dievčaťu. Čašníčka zahasila poslednú cigaretu a zvonček navždy zmĺkol.



A ich duše sa stretli v ďalšom živote.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ppfx  7. 10. 2010 20:41
nádherné
Napíš svoj komentár