Láska cez internet, Láska na dialku

Mnoho ľudí si povie, že je to nereálne a prinesie to len bolesť a smútok z odlúčenia. Jasné, majú pravdu. No mne to prinieslo omnoho viac, než pocity bezmocnosti, keď potrebujete niekoho, aj viete koho, no nemôžete ho mať pri sebe.

Písali sme si asi 2 mesiace. Práve boli letné prázdniny a môj typický deň vyzeral nasledovne: ráno som vstala, celý deň myslela na toho záhadného chalana a nemohla sa dočkať, kým sa znovu nestretneme na internete. Každý deň som žila tým záhadným človiečikom. Rozumeli sme si veľmi dobre. Rozprávali sme sa tuším o všetkom. Obaja sme ešte nemali žiadnu známosť. Nezažili žiadne prvé bosky. Spoznala som úžasného človiečika.

Jeden deň nahodil tému stretnutia a ja som automaticky povedala dobre. Sama som z toho bola prekvapená. Ja a stretko? Žiadne som zatiaľ neabsolvovala a bola som z toho dosť nervózna. Dohodli sme sa, že sa stretneme o 3 týždne.

Keď nastal deň \"D\", mali sme sa stretnúť na vlakovej stanici o 11. Ráno som bola ešte celkom kľudná, no moja nervozita sa zväčšovala postupným približovaním sa k stanici. Keď som tam prišla, moja nervozita bola na vysokom stupni. Posadila som sa na lavičku a čakala na záhadného neznámeho.

Fotky sme si samozrejme vymenili. On vedel, kto ho má čakať. Ja som si však nebola na istom, lebo som mala jeho fotku spred 2 rokov. Vedela som, že sa má pri mne objaviť čiernovlasý chalan, na tej fotke celkom zlatý. No to čo sa stalo potom, som nečakala.

Ohlásili príchod z vlaku a o chvíľku sa na stanicu dostal očakávaný vlak. Pozerala som sa okolo a napravo zazrela neskutočne pekného chalana. Mal dlhé vlasy (presne môj typ), čierne vlasy a bol nenormálne pekný. No radšej som sa obzrela iným smerom. Veď predsa bude blbé, keď sa tu mám stretnúť s jedným a zízam na iného. Hodnú chvíľu som tam ešte stála. Ľudia okolo mňa prechádzali, keď tu zrazu sa predomnou objavil ten chalan. „Čakáš tu na niekoho?“ ozval sa. „Radko?“ spýtala som sa veľmi prekvapene. Bol to on.

Po privítaní sme sa vydali na cestu do mesta. Bol to dobrý kúsok cesty. No ja som sa nezmohla na slovo. Dívala som sa na zem, aby som sa náhodou nepodkla. Keď som sa naňho pozrela, šla som do kolien. Bol úžasný. Boli sme už len kúsok od centra, keď sme si dali pauzu. Zastali sme pri fontáne a sadli sme si na lavičku. Zarozprávali sme sa. V tom sa na mňa pozrel a povedal: „Tak čo s tým sľúbeným uhryznutím do krku?“ Celá som očervenela. Odhrnul mi vlasy a jemne ma uhryzol do krku. Myslela som, že s tým predtým len žartoval. No toto bolo úžasné.

Po chvíli, som chcela, aby sme pokračovali v ceste. Vstala som, chytila ho za ruku a povedala: „Poď“. No keď ostal sedieť, bola som kúsok sklamaná, že mi to nevyšlo. Vstal, a šiel za mnou. „No kde už si s tým začala..“ vyšlo z neho a chytil ma za ruku. Toto už bolo priveľa aj na mňa. Bola som s ním sotva 2 hodiny a už toto.

Prešli sme sa cez mesto a chcela som sa ísť prejsť ku takému lesíku a lúke. Je tam kľud a ticho. Bolo to super. Celý čas sme sa rozprávali a smiali.

Keď sme sa vracali späť, boli sme obaja už dosť smädný. Bol až priveľmi slnečný a teplý deň a tak sme sa rozhodli, že si pôjdeme niekam sadnúť a ochladíme sa. Našli sme si bar s terasou. Keď som si šla sadnúť, prisunul mi stoličku. Bola som šokovaná. Nikdy sa mi to nestalo. Objednali sme si niečo na pitie a aj zmrzlinu. Sadol si vedľa mňa, no boli sme si zároveň aj oproti. Rukami mi začal hladiť nohu. Nohu som si oprela o jeho stoličku. Hladil ma po stehne aj lýtku. Niekedy mi ju až mačkal .

Odtiaľ sme sa vybrali späť na stanicu. Prešli sme sa ešte po okolí. Chcela som sa ísť pozrieť ku kúpalisku. Moc som sa v tej časti nevyznala, tak sme sa poprechádzali viac ako sme mali. Z toho tepla a slnka ma začala bolieť hlava. Nebolo mi moc dobre a tak som sa oprela o zábradlie pri jednej malej riečke. Bol tam chladný vzduch a bola som v tieni, tak to bolo o čosi lepšie. Radko ma držal za ruku a hladil. Potom sa postavil za mňa a začal mi bozkávať šiju a krk. V tom momente som nevedela, z čoho presne sa mi podlamujú kolená. Či z toho úpalu, alebo z tých úžasných bozkov.

Po chvíľke, keď už mi bolo lepšie, sme sa vybrali do cukrárne, ešte na nejaké občerstvenie. Nebolo mi moc do reči. Bolela ma hlava a ako vždy, určite som bola úplne červená do tváre a spálená. Niečo mi rozprával a zas mi začal hladiť koleno a niekedy aj ruku. Sedeli sme tam aspoň hodinku. Potom mi už bolo oveľa lepšie.

Keď už bolo na čase, vydali sme sa na cestu na stanicu. Sadli sme si na jednu z lavičiek. Natočil sa ku mne a začal ma hladiť po ruke. V dekolte som bola dosť spálená a začal mi prstom prechádzať po tých spálených pleciach. Ako som mala prehodenú tašku cez plece. Ostal mi medzi všetkým tým červeným biely pásik. Prišlo mu to veľmi vtipné. Stále prstom prebehával po mojej červenej, spálenej koži no zakaždým postupoval nižšie a nižšie, až lemoval výstrih trička. Potom sa ku mne naklonil a pobozkal mi to najspálenejšie miestečko.

Na chvíľu sme stíchli a ani neviem ako, zrazu sa naše pery spojili. Dal mi tú najkrajšiu pusinku akú si len dokážem predstaviť. Jeho pery boli príjemné vlhké. Bolo to ideálne až na to, že z toho úpalu a dočasného nedostatku vody som mala suché pery, takže tá pusa štípala. No aj tak bola neskutočne nádherná.

Presunuli sme sa na nástupište. Pred odchodom vlaku mi dal ešte jednu alebo dve podobné pusinky, ale na tú prvú to ani zďaleka nemalo. Prvej sa nič nevyrovná.

Deň sa skončil úžasne. Isto naň nikdy nezabudnem. Úžasné boli aj ďalšie a ďalšie dni, kde sme sa stretli. Vzdialenosť 230 kilometrov, nám neubránila, aby sme sa naďalej stretávali. Dnes sme už spolu 18 mesiacov. Nie je to málo. Našla som si spriaznenú dušu. Prežili sme toho hrozne veľa. Náš vzťah nie je jednoduchý. Diaľka vie narobiť veľa starostí i smútku. Ale našla som človeka, ktorý je mojím druhým ja. Neviem si svoj život bez neho už vôbec predstaviť. Je mojím všetkým. Je všetko, čo potrebujem. A som vďačná, že som si našla práve jeho. Milujem ho a nikdy som si nemyslela, že môj prvý vzťah môže byť práve takýto - že budem mať chalana z takej diaľky, že môj prvý vzťah dopadne takto, že budem tak šťastná, milovaná, a že to vydrží aj napriek mnohým problémom.

Čo myslíte, môže to byť pravda, alebo je to len môj neuskutočnený sen?

 Skutočný príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

16 komentov k blogu