Neznášam, keď idú ľudia za peniazmi. Darčeky bez peňažnej hodnoty akoby stratili hodnotu. Už nejde o to, aby sme boli s tými, ktorých máme radi. Už mám pocit, že ak niekomu dám niečo malé a milé, že je to ako prípitok pri uvítaní a čakajú 12 chodový obed s 3-dňovou párty.

Čaro Vianoc sa taktiež stratilo niekde v nákupných centrách a stromčekom na 2-metrovom podstavci - aby sa pod neho všetko zmestilo. Nie, už naozaj nejde o to, aby sme boli s tými, ktorými chceme. Aby sme strávili pár pekných chvíľ.

Taktiež narodeninové a meninové dary, či ako povedal koniec koncov bývalý: "Ešte si mi nedala nič také.. fakt hodnotné". Už sa asi dávno darčeky prestali merať hodnotou lásky, ale peňažná hodnota zakryla všetko, čo tam bolo.

Alebo ako tato mi každý rok hovoril: "Ak budeš mať samé 1 na vysvedčení, dostaneš (toľko-koľko) peňazí každý polrok." Och! Ako som to len neznášala! Tak som si šla každý polrok svojou vlastnou cestou.. tak lepšie priemernej žiačky. Mňa si len tak nekúpiš!!! Keby ma tak aspoň raz pochválil, tak by mi to bolo naozaj cennejšie ako tie jeho tisíce.

Nie, naozaj mi nejde o to, že by som nebola ochotná dať pár sto euro na darček. Ale o to, čo z toho ten človeku bude mať. Už sa len ďalej budeme predháňať v tom, kto dá komu lepší či drahší darček. Radšej mi dajte niečo malé a milé. Dajte mi niečo z vášho srdca a nie peňaženky.

Kúp mi malého porcelánového sloníka pre šťastie (..nech to šťastie Helenkyno, zo dňa na deň rastie.. tak ako na stužkovej), daj mi kvietok - čo i lúčny. Napíš či nakresli mi niečo pekné. Vyrob niečo a ja budem vedieť, že je to naozaj z lásky. Chcem niečo teplé a hrejivé.

A preto ma tak strašne hnevá, keď vidím, toľko zbytočne daných, studených darov bez lásky.

Len aby ti niečo dala, len aby to niečo stálo.. aby to veľa stálo a všetci to videli..

Chcem dar, čo za to stojí (to=láska), chcem večer, na ktorý nezabudnem, keď tak chcem dar z lásky, nech vidím za čo ti stojím.. peňaženku vie otvoriť každý.

Moje dary ti kalkulačka nevyčísli. Moje dary vyčísli len srdce.

 Blog
Komentuj
 fotka
purpledrug666  18. 11. 2010 21:43
veľmi pekne napísané , no smutné
 fotka
cortes  18. 11. 2010 22:12
no to aj mne vadí a strašne.... ale ja zas ako darček kupujem knihu, lebo vyberam podľa osobnosti pre koho ju kupujem a napísem na prvu čistu stranu aj venovanie, a viem že tu knihu ked otvory aj o 30 rokou tam bude, a aj stým venovaným
 fotka
elenari  19. 11. 2010 10:20
úplne súhlasím ja od detstva vyrábam darčeky ručne (hoci ja som taký nedostala ani nepamätám, ak vôbec) ale okolo mňa si všetci myslia, že zlaté či strieborné retiazky alebo skrútené bankovky vyčaria nejakú úžasnú radosť alebo čo... ale neviem, podľa mňa takému "materiálnemu" človeku nevysvetlíš, že takto sú tie dary ako keby "zbytočné"
 fotka
zeriavka  19. 11. 2010 14:58
krásne a tiež súhlasím!!
Napíš svoj komentár