Naivita bolí

On: Ty ma o tom nepresvedčíš. Ty nie si až taká slušná.

Ona: Bola som. Predtým. Na začiatku.. je to vždy také.

On: Lenže teraz už taká nie si. Čím to je? Teraz už nie si slušná. Dokážeš sa len tak hrať s kamarátmi, mať sex bez lásky. Čo ťa tak zmenilo?

Ona: Dokážem mať sex bez lásky? Ale o tomto neviem. A to zvyšné.. nie je nič strašného.

On: Nemala si nikdy sex bez lásky alebo po pár dňoch vzťahu?

Ona: Vždy v tom bola láska, aj keď to bolo trebárs trošku skoro. Ale láska v tom bola vždy, mám a mala som dotyčných rada. A napríklad ty. Nemáš ju rád? Tiež sa poznáte krátko a už tam nejaké drobnôstky sú, len ja som šla trošku.. ďalej. Ale vždy s láskou, vždy.

On: Len neviem či je to silná láska, lebo silná, ozajstná láska by mala byť hlavne láska duší a u teba sa to často dostalo až príliš skoro k láske tiel.

Ona: Nebudem krivdiť, z časti máš pravdu. Ale je to aj láska duší.

On: Láska duší a láska tiel by mala ísť ruka v ruke, no až keď nastane vo vzťahu vhodný čas.

Ona: Vieš, že tiež som bola za toto celé.. bola.. len sa to kdesi stratilo.

On: Lenže kam? Ako sa ti to mohlo tak vyšmyknúť z rúk?

Ona: Nevyšmyklo. Páči sa mi to takto. Vieš, skúsenosti ma nejako ozbrojili proti sladkej zaľúbenosti a všetkým tým veciam. Z menilo ma to. Ber čo máš, lebo o chvíľu to tu už nebude. Áno zo začiatku to bolo také.. krásne nežné, ale zistila som že pri sexe predsa len radšej pritvrdím a už mi nežnôstky a romantika pripadajú len ako klam.. lož. Tak beriem čo je. Sklamalo ma čo som milovala, ponížilo. Dala a dávala som tomu všetko. Predtým som bola ako vy.

On: Vždy sa k tomu dá vrátiť, len treba chcieť znova naivne veriť a snívať o pravej láske.

Ona: Naivita ale pekne bolí.

On: Bolo to pekné, tak prečo to nezažiť znova?

Ona: Uvedomujem si to. Naozaj si to uvedomujem. Už nie som to sladulinké dievčatko. Už som preskákala kadečím. Nie, nechcem, aby si ma ľutoval. Toto nie je o tom. Je to o niečom inom. Prvá láska. Spomínam na tie úžasné chvíle spoznávania a objavovania. Tá zaľúbenosť, to očakávanie a vzrušenie z nového.

Ale už v to jednoducho verím inak ako predtým. Keď mi niekto vzal prvú a poslednú myšlienku rána. Naozaj som milovala.

No neboj, otvorím jej znovu srdce a dvere, keď príde a budem vidieť že dotyčný o mňa vážne stojí. Dovtedy sa na tom nič nemení. Nechcem. Musím sa predsa obrniť. Aj keď uznaj sám, že sa mi to práve nie najlepšie darí..

 Blog

11 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu