Dostala som sa na vysokú školu a študujem niečo čo ma naozaj zaujíma. Možno si veľa ľudí povie - dievča, čo je to za odbor čo vlastne študuješ? v živote veľa nezarobíš. A to, že niečo robím len z potešenia duše, to už naozaj chápe len veľmi málo ľudí.
Možno to bude znieť naozaj hrozne. Ale baví ma študovať. Baví ma dostávať sa do problematiky. Baví ma pracovať na sebe a pracovať s ľuďmi. Baví ma im pomáhať bez nároku na odmenu, dobrovoľne, len za dobrý pocit.
Ciele, ktoré som si postavila sú na dobrých aspoň 13 rokov štúdia. Ciele to sú, ale nechávam im priestor. Nikto predsa nevie, aké udalosti sa mi dostanú do života.
Ale láskou si to už skaziť nenechám. Lásky ma nepodporovali vo mne samej. Tu vystáva otázka či to teda lásky vôbec boli.. no to je iná debata..
Čo ma vlastne robí šťastnou?
Štúdium.. pedagogika a psychológia. Ach, keď teraz spomínam na detské časy, keď som mala bábiky a plyšáky poukladané na koberci a prechádzala sa medzi nimi ako učiteľka a vysvetľovala učivo, aj som ich skúšala . Alebo keď som doniesla na základnú školu celú moju buksu testov osobnosti a testovala som každého - kreslili mi stromy, seba v kocke na púšti, večne krížikovali rôzne odpovede. A teraz? Na učiteľku sa hrať už nebudem musieť a testy mi vypĺňate stále .
Pripadá mi až nenormálne, že som smutná, keď knihu, z ktorej mám skúšku nestíham prečítať a učím sa len s poznámok (aby som skúšku spravila) a po skúškach sa hrozne teším ako si tú knihu prečítam. Či to mi len teraz strihlo?
Ďalšia vec, čo ma naozaj napĺňa je práca dobrovoľníka. Dlho som sa zaujímala o danú problematiku (drogy a sex) a teraz budem môcť tieto veci sama formou prednášok sprostredkovávať (teda bezpečnosť, riziká a iné problémy). Zatiaľ je to len plné školení a zháňaní informácií ale naozaj sa teším na svoju aktívnu prácu už v problematike.
A láska? Terajší pesimistický pohľad, viem. Ale už sa mi hádam podarí neidealizovať ju na niečo čím nebude, nájsť niekoho, kto ma v tom bude podporovať. Je to naozaj to čo chcem. Viem že som v správnom odvetví, na správnej škole a so správnou problematikou. Aj keď ešte neviem presne, čo vlastne budem, keď budem veľká.. no mám pocit, že ma to celé napĺňa viac ako láska..
Blog
Komentuj
9 komentov k blogu
1
pershing363
24. 5.mája 2010 23:46
"Dlho som sa zaujímala o danú problematiku (drogy a sex) a teraz budem môcť tieto veci sama sprostredkovávať." je mozne si tieto veci objednat aj jednotlivo?
4
Tvoj entuziazmus chápem a je fajn, že ťa to takto baví. Zvlášt to "Pripadá mi až nenormálne, že som smutná, keď knihu, z ktorej mám skúšku nestíham prečítať a učím sa len s poznámok (aby som skúšku spravila) a po skúškach sa hrozne teším ako si tú knihu prečítam."
ja si zase dávam vždy na skúšku veľa času a normálne sa teším že sa to môžem učiť že teraz nemám na práci nič iné a môžem sa plne venovať iba tomu... Milujem skúškové
ja si zase dávam vždy na skúšku veľa času a normálne sa teším že sa to môžem učiť že teraz nemám na práci nič iné a môžem sa plne venovať iba tomu... Milujem skúškové
6
len tak ďalej človek by sa mal vždy zamerať hlavne na to, čo jeho samotného robí šťastným a nečakať na niečo alebo na niekoho, že ak to raz príde, tak človek bude šťastný
7
je to pekné, keď ťa štúdium baví pre štúdium samé a nie pre titul / vidinu zárobku. Len tak ďalej. A čo sa lásky týka, tú je podľa mňa lepšie nechať dýchať a dopriať jej, aby si ťa našla sama. Ja som ju už príliš dlho násilne vyhľadávala a neprinieslo mi to zatiaľ nič dobré , práve naopak.
8
páči sa mi tvoj postoj... dnes už naozaj veľmi málo ludí baví študovanie.. všetci to robia len z povinnosti...
9
Väčšinu ľudí nebaví štúdium už len kvôli tomu, že ak sme do niečoho nútení, tak to automaticky robíme s nechuťou... Len málo z nás to dokáže zobrať ako hobby...preto ťa obdivujem.. snáď keď dokončím gympeľ, dostanem sa na takú výšku, kde ma to bude baviť ako teba
Napíš svoj komentár