Oheň. Miestnosť a v nej malý stolček. Vysoká biela sviečka. Vieš si predstaviť tú atmosféru? Takmer úplná tma. A vidieť je len mihajúci sa plamienok zapálenej sviečky na drevenom stolčeku. Prázdno? Ani nie. Oheň je predsa znak nádeje. Života. Smrti. Nádeje.
Nie je tam ticho. Je počuť vodu. Niečo tam je. Tichý plač. Ťažké nádychy. Možno tie posledné. Ešte nevieme.
Pár pomalých krokov. Zastavíš pri sviečke. Je tam zápalka. Dáva ti len jedinú možnosť. Svetlo.
Oheň. Miestnosť. Žena. Obrovská vaňa plná vody a nahé ženské telo. Nie, nie je mŕtva. Žije. Ešte aspoň chvíľku áno.
Ruky má na svojom tele. Tichý plač. Spoznáva ho. Neznáša ho. Telo. Áno, je jemné. Neobvykle jemné.
Nedokonalá. Plná nedokonalostí. Plná. Kričí. Ticho plače. Je nespokojná. So sebou, svojím telom. Životom. Prístupom. Myšlienkami.

Nechám ju tak. Prepáčte. Smrťou by sa to nevyriešilo. A pomôcť jej neviem... možno nabudúce..

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
elwinko  22. 12. 2009 01:58
zvláštny koniec...
2 
fotka
plarika  22. 12. 2009 13:17
@elwinko hej, zvláštny, ale neviem pokračovať.. ale raz to hádam dopíšem
3 
fotka
najhappy  22. 12. 2009 18:46
uha, tak je to take...zahadne a nekomplexne. take utrzky. a suhlasim, ze koniec je zvlastny, celkom som ho nedokazala spojit so zvyskom clanku. ale rada si precitam pokracovanie, ak bude
4 
fotka
lubobs  7. 1. 2010 14:19
ja by som to nechal nedokončené...
5 
fotka
plarika  7. 1. 2010 14:29
@lubobs nebudem to dokončovať..
Napíš svoj komentár