Prvý krát si sa na mňa pozrel tým iným spôsobom. Neviem, čo to spôsobilo. Akoby si sa mi pozrel rovno do duše a videl, či vedel, že ma niečo trápi. Modrá a biela. Či tam bol len klam, fantázia či skôr ilúzia. Boli v tom pohľade, čo som potrebovala. Ten, akoby pocit pochopenia a potom celý večer som ťa vnímala. Už nie dieťa, ale muža, napriek dieťaťu v ňom.
A tak dnes sedím a fantázia mi dopraje zas a zas ten pocit. Teplý a bezpečný. Ako vôbec niekto dokáže dať toto niekto do pohľadu? Možno ani nevieš, že som ťa registrovala. Každý tvoj signál a.. nevieš, lebo áno.
V tvojom pohľade bola túžba spletená s pochopením, s citlivosťou (ktorú ó áno, muži keď chcú, majú výbornú).
Videl si mi to na očiach?
Či možno ti docvaklo? Či ti možno došlo, keď si ma tam videl?
To naozaj neviem, no ďakujem za ten hrejivý a chápavý dotyk tvojich očí.. a chvíľu tvojej blízkosti.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár