Celé je to týmto rýchlym svetom. Čas letí rýchlo a my sa nestíhame prispôsobovať všetkému čomu by sme chceli. Veľa priateľov sa cíti osamelo, cíti, že ich nikto nechápe, alebo že by ich nepochopili. Viem, že nemôžem tlačiť na pílu. Ale dúfam, že ľudia čo sú v mojom okolí vedia, že.. ja naozaj chápem, podržím a podporím. Nechcem vedieť všetky tajomstvá. Aj tie sú na niečo dobré. Ale báť sa pri mne nik nemusí. Čo chcem povedať? Možno že viac ako pre seba sa trápim pre cudzie starosti a bolesti. Ono to tak asi aj vždy bolo. Ale som tu pre vás. Ponúkam vám moje rameno.
Ale prečo sa v dnešnej dobe už 20 či menej ročný človek musí trápiť? Kedysi.. to bolo iné. Žiadne starosti. Alebo boli, len menšie. V tejto dobe si to možno robíme aj my sami.
Prečo sa vlastne tak mladí ľudia trápia?
Mám vlastne také postrehy, neviem či s nimi budete súhlasiť.
Tvrdenie č. 1: Ak priveľmi "kričíš" a až priveľmi ma presviedčaš o niečom čo sa ťa týka, presviedčaš v podstate samého seba a nie mňa. Mne to môže byť vlastne ukradnuté. Seba samého utvrdzuješ v tom čo by si chcel, ale ešte (tak celkom) nie je.
Tvrdenie č. 2: Naše šťastie záleží iba od nás. Iba na nás je čo s našim životom spravíme. Nemôžme čakať, že príde niekto a zmení náš život.
Tvrdenie č. 3: Milovať znamená v prvom rade poznať. Pretože skutočne milovať môžme len niekoho, koho naozaj poznáme (alebo aspoň naozaj dobre a dostatočne dlho, keědže na 100% sa to asi nedá).
Možno by ma napadlo aj viac tvrdení.. keď ma napadnú, tak aspoň spravím ďalší blog. Súhlasíte? Nesúhlasíte? Máte podobné postrehy?
(PS: Mám vás rada.. a nezabudnite hodiť komentík
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
shelia
14. 8.augusta 2010 21:52
pekne napisane, dakujem
Napíš svoj komentár