Keď 1000 ľudských hlasov
Porozpráva pravdivý príbeh lásky
Nikdy nepovedia všetko
A donekonečna môžu skladať hlásky.

Kým svetelná žiara slnka
Prekoná cestu až k nám
Nikdy neukáže pravú diaľku
A lásku čo v srdci mám.

Kým vyprchne dym z horúcej kávy
Ja spomeniem si na teba aspoň milión ráz
A zakaždým jak prvý krát to býva
Dotkol si sa ma a po chrbte prešiel mi mráz

Keď máš pri sebe zamat či med
Nikdy neukážu pravý pocit
Jemnosť i sladkosť v jednom
Môcť prvom bozku lásky žiť

Už prvý pohľad do tvojich očí
Ukázal mi ten správny smer
Spoznala som zmysel bytia
Dostala som ruží plný ker

Nikdy neverila som
Že človek človeku môže toľko dať
No presvedčil si ma o opaku
Za to chcem ti svoje srdce venovať

Ukradol si mi moje srdce
Ja nikdy ho už nechcem späť
Nech v tvojom vnútri miesto má
Naša láska nech silu milionov svetelných má liet

Akou silou vietor fúka do našich dní
Čo doniesol mi ťa z toľkej diaľky
Na podnose zlatom nebeskom
Zasadil kvety ruže i fialky

 Báseň
Komentuj
 fotka
eviku121212  22. 11. 2007 18:15
je to kraaaaaaasne nikdy by som take nevymyslela
 fotka
marco11  22. 11. 2007 18:55
paci sa
 fotka
srdce1357  23. 11. 2007 14:06
pekna basen
 fotka
piper  26. 11. 2007 21:32
je to krasne napisane... venovala si to uz niekomu??
 fotka
plarika  26. 11. 2007 21:35
Piper

Miláčik, je to len pre teba
Napíš svoj komentár